1. kapitola
1 Milí bratia: tento list vám píšem ako z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, spolu s bratom Timotejom. Adresujem ho vám do Korintu, ale určený je všetkým kresťanom v Grécku. 2 Nech vás náš Otec Boh i Ježiš Kristus bohato obdarujú svojou milosťou a pokojom. Vďaka za Božiu pomoc
3 Aký nevýslovne dobrý je náš Pán Boh. V ňom, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, máme nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a utrpeniach, 4 takže aj iných môžeme tešiť a posilňovať, keď je to potrebné. Rovnakú pomoc, akú sme my prijali od Pána Boha, rozdávame iným okolo seba. 5 Môžete si byť istí, že čím viac budeme trpieť pre Krista, tým hojnejšie nás zahrnie svojou útechou a povzbudí nás. 6 Kristovo utrpenie je mojím každodenným chlebom, ale to všetko je pre vašu záchranu. A on mi každý deň dáva novú silu a pokoj — a to nech aj vás posilňuje vo vašich skúškach. 7 Ak prechádzate tým istým utrpením ako my, nebojím sa o vás, lebo zo zdroja našej útechy môžete čerpať aj vy. 8 Nebudem pred vami, milí bratia, tajiť, že tu v Malej Ázii sme prežili azda najťažšie chvíle v živote. 9 Už sa zdalo, že je s nami koniec, pripravovali sme sa na smrť. Cítim, že to muselo dôjsť tak ďaleko preto, aby sme sa už nespoliehali na nič iné len na Boha, ktorý má moc aj vzkriesiť mŕtvych. 10 Vytrhol nás priam z náručia smrti a verím, že nie naposledy. 11 Jednako vás prosím, aby ste na nás stále mysleli vo svojich modlitbách — tým väčšmi budete potom Boha chváliť a ďakovať, že vás vypočul. Pavlov vzťah ku Korinťanom
12 S čistým svedomím môžeme povedať, že vo všetkom sme sa k vám správali úprimne, ako nás viedol Pán Boh, a na to sme hrdí. Nič sme nerobili z ľudskej vypočítavosti, ale z Božej milosti. To platilo vždy aj vo vzťahu k vám. 13 Všetko, čo čítate v našich listoch, píšem z úprimného srdca. 14 Dúfam, že raz celkom pochopíte, čo azda zatiaľ chápete iba čiastočne, a tak až Kristus znova príde, nebudeme sa musieť za seba navzájom hanbiť, ale, naopak, budeme môcť byť jeden na druhého hrdí. 15 V tejto dôvere som vás chcel navštíviť už na ceste do Macedónska 16 a potom sa vrátiť do Judska zase cez Korint. 17 Prečo som svoj plán neskôr zmenil? Nebolo to z vrtkavosti ani z ľahkomyseľnosti. 18 Keď raz niečo poviem, tak to tak aj myslím; nikdy nevravím áno, keď myslím nie, a naopak. 19 Ani Boží Syn Pán Ježiš Kristus, tak ako sme vám rozprávali so Silvánom a Timotejom, nebol muž dvoch tvárí. 20 Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to. 21 Že ste v Kristu dostali ten istý nový život ako my, že v ňom dosiaľ pevne stojíme, to je len Božie dielo. 22 To on nás urobil svojím vlastníctvom, poveril svojím posolstvom a dal nám svoju pečať — Svätého Ducha — ako záruku všetkého, čo ešte pre nás pripravil. 23 Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: Korint som sa nakoniec rozhodol vynechať iba preto, aby som vás ušetril stretnutia, ktoré by pre vás mohlo byť nepríjemné. 24 Nie že by som vám chcel vyčítať nedostatky vo vašej viere — v tej si stojíte dobre.