2. kapitola
Stretnutie Pavla s apoštolmi
1 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom. 2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky. 3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať. 4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov, 5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení. 6 Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní. 7 Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi 8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi, 9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. „Pokračujme ďalej v našej práci,“ povedali. „Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!“ 10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci. 11 Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to ozaj zaslúžil. 12 Prišli k nám totiž niektorí bratia od apoštola Jakuba z Jeruzalema, ktorí veľmi úzkostlivo dbali na dodržiavanie obriezky a iných Mojžišových zákonov. Predtým Peter pokojne stoloval s neobrezanými kresťanmi. Teraz sa však zľakol, čo by na to povedali tí „pravoverní“, a začal sa od nich izolovať. 13 Po ňom sa takisto správali aj ďalší kresťania zo Židov, dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom. 14 Keď som to videl, hneď mi bolo jasné, že to nie je v súlade s evanjeliom. Preto som povedal Petrovi verejne pred všetkými: „Ty si rodom Žid, ale zákon už dávno nedodržiavaš. Prečo chceš zrazu svojím správaním nútiť bratov z pohanov, aby zachovávali židovské predpisy? 15 My obaja sme síce rodom Židia, 16 ale ako kresťania vieme, že ospravedlnenie nedosahujeme plnením nariadení zákona, ale iba vierou v Ježiša Krista. Skutky podľa zákona nikoho pred Bohom neospravedlnia. Ospravedlnenie vierou 17 My sa teda usilujeme, aby sme boli ospravedlnení v Kristu. 18 Ale ak by sa ukázalo, že viera v Krista na ospravedlnenie nestačí, že je nevyhnutné dať sa aj obrezať a dodržiavať celý zákon, či by to neznamenalo, že viera v Krista nás vlastne zahubila? Sami vidíte, aký by to bol nezmysel! Veď by som hrešil, keby som teraz podporoval to, proti čomu som až doteraz hovoril! 19 Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný; to znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha. S Kristom som bol ukrižovaný aj ja. 20 Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Zmysel tomuto životu dáva viera v Božieho Syna, ktorý ma miloval a obetoval sa za mňa. 21 Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by obeť Pána Ježiša Krista zbytočná.“