4. kapitola
Sluha a syn
1 Veď aj s dedičstvom je to tak, že kým dedič nie je plnoletý, nieto rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko. 2 Musí poslúchať svojich poručníkov a správcov otcovho majetku až do času, ktorý otec určil. 3 Takisto aj my. Ako nedospelí boli sme vydaní všetkým mocnostiam a tlakom tohto sveta, 4 ale keď nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna. Narodil sa ako každý iný človek a ako taký sa musel podrobovať zákonu, 5 aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, mohol oslobodiť, a tak aby nás Boh mohol znova prijať za svoje deti. 6 A keďže sme Božími deťmi, dal nám Boh do srdca aj Ducha svojho Syna, takže s ním môžeme volať Boha svojím Otcom. 7 Nie sme už otrokmi, ale Božími deťmi, a ako takí aj dedičmi jeho kráľovstva. Dôrazné varovanie
8 Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste bohom, ktorých si ľudia vymysleli sami. 9 Ale teraz, keď ste našli Boha, alebo skôr, keď on našiel vás, ako je možné, že sa zase chcete vracať k tomu úbohému náboženstvu nespočetných príkazov a zákazov a stať sa ich otrokmi? 10 Prečo pripisujete taký význam dodržiavaniu židovských sviatkov? 11 Bojím sa o vás. Azda len všetka práca, ktorú som u vás vykonal, nebola zbytočná. 12 Prosím vás, bratia, usilujte sa ma pochopiť, ako aj ja chápem vás. V ničom ste mi neublížili. 13 Keď som vám prvý raz hovoril o Kristovi, neprekážala vám moja telesná slabosť. 14 A hoci moja choroba mohla vo vás vzbudzovať ošklivosť, neodvrátili ste sa odo mňa s pohŕdaním, ale prijali ste ma ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista. 15 Akí ste boli vtedy šťastní. Veď keby to bolo možné, vlastné oči by ste si boli vylúpili a darovali ich mne! 16 A teraz iba zato, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriateľom? 17 Falošní učitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazeň, to s vami nemyslia dobre. Chcú nás rozdeliť, získať vás pre seba. 18 Ich horlivosť by bola chvályhodná, keby šlo o dobrú vec, a to nielen vtedy, keď som u vás. 19 Deti moje, som vaším duchovným otcom a trpím pre vás, ako keď žena privádza na svet dieťa, aby som váš život formoval na Kristov obraz. 20 Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, ako vás vyviesť z bludu. Dvaja Abrahámovi synovia
21 Počujte vy, čo si myslíte, že je nevyhnutné dodržiavať predpisy židovského zákona, aby ste mohli byť spasení! Či nechápete, aký je ich skutočný význam? 22 V Mojžišových knihách sa píše, že Abrahám mal dvoch synov: jedného so svojou otrokyňou, druhého s manželkou. 23 Prvý sa narodil z vôle Abraháma, druhý však podľa Božieho zasľúbenia. 24 Táto skutočná udalosť je alegóriou: dve ženy tu predstavujú dve zmluvy. 25 Otrokyňa Hagar zmluvu z hory Sinaj a v našej alegórii predstavuje Jeruzalem, „matku Židov“, ktorí plnením predpisov zákona chcú byť spravodliví pred Bohom, a tak zostávajú otrokmi zákona i so svojimi deťmi. 26 Abrahámova manželka Sára je však obrazom nebeského Jeruzalema, Kristovej cirkvi, novej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s človekom prostredníctvom Ježiša Krista. 27 O Sáre povedal Izaiáš: „Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj ty, ktorá si nemala deti. Lebo viac potomkov dá Boh tebe, opovrhnutej a poníženej, ako tej, ktorá má muža.“ 28 Týmito potomkami sme my, bratia, sme ako Izák deťmi zasľúbenia. 29 Ale ako už vtedy syn narodený z otrokyne prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa zasľúbenia, tak je aj dnes. 30 Čo však vraví Písmo? „Vyžeň otrokyňu aj jej syna. Lebo syn otrokyne nebude dedičom spolu so synom slobodnej!“ 31 Bratia, my nie sme synmi otrokyne, nemanželskými deťmi, sme zákonnými deťmi a dedičmi.