16. kapitola
Hrôzy siedmich čiaš
1 A počul som z chrámu mocný hlas, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte tých sedem čiaš Božieho hnevu na zem!“ 2 Prvý anjel šiel a vylial na zem svoju čašu. Tu sa na ľuďoch, čo mali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche, povyhadzovali zhubné vredy. 3 Druhý anjel vylial obsah svojej čaše do mora. Voda sa hneď premenila na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko, čo žilo v mori. 4 Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd. 5 Tu som počul, ako hovorí anjel, ktorý má moc nad vodami: „Správne si to urobil, ty Svätý, ktorý si a ktorý si bol, že si vyniesol tento rozsudok. Preliali krv tých, ktorí verili v teba, i tvojich prorokov, preto musia na tvoj rozkaz piť krv. Zaslúžia si to!“ 7 A od oltára som počul hlas: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“ 8 Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: dostala moc svojou páľavou ubližovať ľuďom. 9 Veľká horúčava spaľovala ľudí a preklínali Boha, ktorý má moc nad takýmito pohromami. Ale nerobili pokánie a nevzdávali Bohu česť. 10 Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy. V jej kráľovstve nastala tma. 11 Ľudia si od bolesti hrýzli jazyk, rúhali sa nebeskému Bohu, trýznení vredmi, ale nerobili pokánie a neprestali konať zlo. 12 Šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: voda v nej vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. 13 Potom som videl, ako z tlamy šelmy, z tlamy draka a z úst falošného proroka vychádzajú traja nečistí duchovia podobní ropuchám. 14 Sú to diabolskí duchovia, ktorí robia zázraky. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja v rozhodujúci deň všemohúceho Boha. 15 „Hľa, prichádzam nečakane ako zlodej. Dobre tomu, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidieť jeho nahotu!“ 16 Anjel zhromaždil tých kráľov na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. 17 Siedmy anjel vylial svoju čašu do povetria a z chrámu od trónu zaznelo mocným hlasom: „Stalo sa!“ A rozpútali sa blesky, hrmelo, burácalo a celá zem sa triasla; také hrozné zemetrasenie ešte nebolo, odkedy je človek na zemi. 19 Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov sa zrútili. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon a dal mu piť z pohára vína svojho trestajúceho hnevu. 20 Všetky ostrovy zmizli a po vrchoch nezostalo ani stopy. 21 Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako centy a ľudia preklínali Boha za tú strašnú pohromu.