1Potom som uvidel na nebi ešte iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí prinášajú sedem posledných pohrôm — nimi sa zavŕši Boží hnev.2Predo mnou sa rozprestieralo čosi ako krištáľovo priezračné more, iskriace ako oheň. A na ňom stáli tí, čo zvíťazili nad dravou šelmou, neklaňali sa jej soche a nedali sa označiť jej číslom. V rukách držali harfy a spievali víťaznú pieseň, ktorú spieval Boží služobník Mojžiš, a pieseň Baránkovu:3„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci!
Spravodlivé a priame sú tvoje cesty,Kráľ národov.4Kto by sa nebál teba, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?Veď ty jediný si svätý!Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať,lebo sa ukázalo,že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé.“
Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu
5Potom som videl, ako sa otvorila svätyňa nebeského chrámu a vyšlo z nej sedem anjelov, ktorí prinášali sedem posledných pohrôm.6Boli oblečení do čistého bieloskvúceho kňazského rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatou šerpou. 7Jedna zo štyroch bytostí pred Božím trónom im podala sedem zlatých čiaš naplnených hnevom Boha, žijúceho na večné veky. 8A chrám sa naplnil dymom Božej velebnosti a moci, takže nik nemohol do chrámu vstúpiť, kým sa neskončí tých sedem pohrôm.