1Ježiš im vyrozprával ďalší príbeh, aby lepšie pochopili, čomu je podobné nebeské kráľovstvo.2„Istý kráľ vystrojil synovi honosnú svadbu. Pozval mnoho hostí, a keď bola svadobná hostina pripravená, 3poslal sluhov, aby ich priviedli, ale hostia odmietli prísť. 4Preto poslal ešte raz sluhov s odkazom: ‚Slávnostná hostina je pre vás pripravená, poponáhľajte sa!‘5Ale pozvaní jeho odkaz nebrali vážne. Jeden sa pobral na pole, iný za obchodom, 6podaktorí sa dokonca zmocnili kráľových poslov, zbili ich a niektorých aj zabili.7To kráľa popudilo, poslal oddiely vojska, dal vrahov pobiť a ich mesto vypáliť. 8Vtedy povedal svojim poslom: ‚Svadobná hostina je pripravená, ale pozvaní hostia jej neboli hodní. 9Choďte na rázcestie a pozvite na svadbu každého, koho stretnete.‘10Poslovia teda šli a priviedli všetkých, ktorých stretli, dobrých aj zlých, takže sa svadobná sieň naplnila. 11Keď vstúpil kráľ, aby privítal hostí, zazrel jedného, ktorý si neobliekol pripravené svadobné šaty.12‚Priateľ môj, ako si sa odvážil prísť bez svadobného odevu?‘ vyčítal mu. Ten nevedel, čo má odpovedať. 13Vtedy kráľ rozkázal sluhom: ‚Poviažte ho a vyhoďte von do tmy, kde bude len nárek a utrpenie. 14Lebo mnohí sú pozvaní, ale len niektorí sú ochotní prísť.‘“
Ježišova odpoveď na úskočné otázky
15Farizeji sa zišli, aby sa dohodli, čo urobiť, aby Ježiša dostali do pasce. Chceli ho prichytiť pri slovách, ktoré by potom mohli použiť na jeho obžalobu. 16Poslali k nemu svojich žiakov spolu s Herodesovými stúpencami a tí povedali: „Majstre, vieme, že si čestný a že pravdivo učíš ceste k Bohu bez ohľadu na to, aké má kto postavenie. 17Tak nám teda povedz: je správne odvádzať rímskemu cisárovi daň?“18Ale Ježiš postrehol ich zlý úmysel a povedal: „Vy pokrytci! Chcete ma dobehnúť úskočnými otázkami? 19Ukážte mi mincu!“ A podali mu denár.20„Čí obraz a meno sú na ňom vyrazené?“21„Cisárove,“ odpovedali.
„Tak teda dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, dávajte Bohu,“ odpovedal im.22Zaskočení tou odpoveďou odišli.
Otázky o vzkriesení
23Prišli za ním aj saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie z mŕtvych nie je možné, a spýtali sa ho: 24„Majstre, v Mojžišovom zákone čítame, že ak niekto umrie bezdetný, jeho slobodný brat je povinný vziať si vdovu po bratovi a splodiť potomka, aby sa zachoval jeho rod. 25U nás sa vyskytol takýto prípad: Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a potom bezdetný umrel, takže jeho žena sa stala manželkou druhého brata. 26Aj tento brat umrel bezdetný a takto sa to opakovalo u tretieho, ba až siedmeho brata. 27Napokon umrela aj žena. 28Ktorému z tých bratov bude po vzkriesení patriť? Bola predsa manželkou všetkých siedmich!“29Ježiš im odpovedal: „Hovoríte nezmysly, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc. 30Po vzkriesení zaniknú telesné vzťahy, ľudia budú ako anjeli. 31A čo sa týka vzkriesenia z mŕtvych, pozorne čítajte Písmo. Ako nazýva Boh sám seba? 32Ja som Boh Abrahámov, Izákov a Jakobov. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“
Najdôležitejšie prikázanie
33Tieto odpovede urobili hlboký dojem na zástupy, ale nie na farizejov. 34Keď sa dopočuli, že umlčal saducejov, poverili 35jedného zo svojich učiteľov Zákona, aby ho pokúšal: 36„Majstre, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“37Ježiš mu odpovedal: „Miluj Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou aj mysľou. 38To je prvé a najdôležitejšie prikázanie. 39Druhé v poradí dôležitosti je toto: Miluj svojho blížneho ako samého seba. 40Na týchto dvoch prikázaniach stojí celý Mojžišov zákon aj odkaz prorokov.“
Čí syn je Kristus?
41Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal: 42„Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“
Odpovedali mu: „Dávidov.“43Povedal im: „Ako to, že ho potom Dávid volá v duchu svojím Pánom, keď hovorí: 44‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojom pravom boku, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy?‘ 45Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“46A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nik neodvážil na nič vypytovať.