Biblia.sk | Nádej pre každého - Evanjelium podľa Matúša 21. kapitola

21. kapitola

Ježišov vstup do Jeruzalema

¹ Keď sa blížili k Jeruzalemu a došli k Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred ² a povedal im: „Choďte do mestečka, ktoré je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ju a priveďte sem. ³ Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte, že Pán ju potrebuje, a nebude vám brániť.“ ⁴ Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok: ⁵ „Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!“ ⁶ Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu. ⁷ Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a vysadili na ne Ježiša. ⁸ Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní stínali konáre zo stromov a zdobili nimi cestu. ⁹ Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: „Nech Boh žehná syna kráľa Dávida! Sláva mu, Boh ho poslal! Nebo, jasaj!“ ¹⁰ Keď vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: „Kto je to?“ ¹¹ A zo zástupu sa ozývalo: „To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!“ ¹² Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov ¹³ a povedal im: „Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov!“ ¹⁴ Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval. ¹⁵ Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: „Sláva Dávidovmu synovi!“ veľmi ich to pobúrilo. ¹⁶ Vyčítali mu: „Nepočuješ, čo volajú?“ Odpovedal im: „Pravdaže. Azda ste nečítali, že aj dojčatá a malé deti ho budú chváliť svojím krikom?“ ¹⁷ Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval.

Uschnutý figovník

¹⁸ Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad. ¹⁹ Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: „Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!“ A figovník v tej chvíli uschol. ²⁰ Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: „Ako rýchlo ten figovník vyschol!“ ²¹ Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a zrúť do mora, stane sa. ²² A dosiahnete všetko, za čo sa s vierou budete modliť.“

Spor o Ježišovu právomoc

²³ Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho, akým právom to všetko robí: „Kto ti dal na to moc?“ ²⁴ „Poviem vám to,“ odpovedal Ježiš, „ale najprv odpovedzte vy na moju otázku: ²⁵ Krstil Ján Krstiteľ z poverenia Boha alebo ľudí?“ Začali sa radiť: „Ak povieme, že ho poveril Boh, namietne, prečo sme mu teda neuverili. ²⁶ No ak odpovieme záporne, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“ ²⁷ A tak mu napokon odpovedali: „Nevieme.“ Povedal im: „Ani ja vám nepoviem, akým právom tie veci konám.“

Podobenstvo o dvoch synoch

²⁸ No ako by ste rozsúdili tento prípad: „Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!‘ ²⁹ Syn však odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Ale potom si to rozmyslel a šiel. ³⁰ O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: ‚Áno, pôjdem!‘ Ale nešiel. ³¹ Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ „Práve tak aj vás,“ odpovedal Ježiš, „podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva. ³² Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, a vy ste mu neuverili, ale títo áno. No ani potom ste nerobili pokánie a neuverili ste mu.“

O zlých vinohradníkoch. Vzbura proti Bohu

³³ „Teraz si vypočujte iný príbeh: Istý gazda vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty. ³⁴ V čase oberačky poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. ³⁵ Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali. ³⁶ Gazda potom poslal ďalších sluhov; bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako. ³⁷ Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň pred ním sa zahanbia. ³⁸ Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: ‚To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!‘ ³⁹ Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili. ⁴⁰ Čo myslíte, že urobí majiteľ s tými vinohradníkmi, keď sa vráti?“ ⁴¹ Odpovedali mu: „Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu.“ ⁴² Potom im povedal: „Či poznáte slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a my sa tomu čudujeme?‘ ⁴³ Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie. ⁴⁴ Kto ten kameň nedá na pravé miesto, potkne sa oň, alebo ho kameň rozdrví.“ ⁴⁵ Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. ⁴⁶ Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.