14. kapitola
Smrť Jána Krstiteľa
1 Vtedy sa dopočul galilejský vládca Herodes Antipas o Ježišovi 2 a povedal svojim dvoranom: „To je akiste Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto má zázračnú moc!“ 3 Pred časom dal Herodes Jána zatknúť a uväzniť. Ján mu totiž vyčítal, 4 že žije s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa. 5 Herodes by sa bol najradšej Jána zbavil, ale bál sa, že ľud sa vzbúri, lebo v ňom videl proroka. 6 Na oslavách Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady a veľmi očarila Herodesa. 7 Prisahal, že splní každé jej želanie. 8 Herodiada naviedla svoju dcéru a tá povedala: „Tak mi daj ihneď priniesť na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“ 9 To bolo aj na Herodesa priveľa. Ale nechcel sa zhodiť pred hosťami tým, že by zrušil prísahu. 10 Preto dal príkaz, aby Jána Krstiteľa sťali priamo vo väzení. 11 Jeho hlavu priniesli tanečnici na podnose a tá ju položila pred svoju matku. 12 Jánovi žiaci si vyžiadali jeho telo a pochovali ho. Potom šli oznámiť Ježišovi, čo sa stalo. 13 Keď to Ježiš počul, nastúpil do člna a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám. 14 No len čo ľudia z okolia zistili, akým smerom sa uberá jeho čln, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali zástupy ľudí. Prišlo mu ich ľúto a uzdravoval chorých. Nasýtenie piatich tisícov
15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: „Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Rozpusť preto zástupy, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie.“ 16 Ježiš im na to povedal: „Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!“ 17 Namietli: „Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!“ 18 „Prineste mi ich sem!“ 19 Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom. 20 Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov. 21 Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov. Ježiš kráča po vode
22 Hneď potom primäl svojich učeníkov, aby nastúpili do člna a preplavili sa na druhý breh, kým on prepustí zhromaždené zástupy. 23 Keď ich vyprevadil, vyšiel na kopec, aby sa osamote modlil. Strávil tam takmer celú noc. 24 Učeníci veslovali, no nie a nie sa dostať na druhý breh. Zápasili s vlnami, lebo sa strhol víchor. 25 Nad ránom sa Ježiš priblížil k člnu, kráčajúc po hladine jazera. 26 Keď ho učeníci zbadali, vydesili sa, lebo ho pokladali za prízrak, a kričali od hrôzy. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril a upokojil ich: „Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!“ 28 Tu naňho zavolal Peter: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, a ja prídem k tebe po vode!“ 29 „Tak poď!“ vyzval ho Ježiš. A Peter hneď vystúpil z člna a pobral sa po vode k Ježišovi. 30 Ale keď sa pozrel okolo seba a videl obrovské vlny, preľakol sa a začal sa ponárať: „Pane, zachráň ma!“ vykríkol. 31 Ježiš ihneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Kde je tvoja viera? Prečo si pochyboval?“ 32 A len čo vstúpili do člna, vietor sa utíšil. 33 Učeníci pokľakli pred ním a vyznávali: „Ty si určite Boží Syn!“ Uzdravovanie pri Genezaretskom jazere
34 Potom pristáli v Genezaretskom kraji. 35 Len čo ho tamojší ľudia spoznali, správa o ňom sa rozniesla po širokom okolí a odvšadiaľ prinášali k nemu chorých. 36 Prosili ho, aby im dovolil dotknúť sa aspoň lemu jeho šiat. A kto sa dotkol, bol uzdravený.