1Toho istého dňa vyšiel Ježiš z domu a pobral sa na breh jazera. 2Onedlho sa okolo neho zhromaždil taký veľký zástup, že musel vstúpiť do člna. Kázal v člne a zástup ho počúval na brehu. 3Aby mu lepšie rozumeli, používal mnohé podobenstvá.
O rozsievačovi„Roľník sial na poli obilie. 4Ako rozsieval, padli niektoré zrná na okraj cesty, zlietli sa vtáky a pozobali ich. 5Iné zrná dopadli na skalnatú pôdu, kde bolo málo ornice. Obilie rýchlo vzklíčilo, 6ale keď začalo páliť slnko, uschlo, lebo korienky nemohli ísť do hĺbky. 7Poniektoré zrná padli medzi bodliaky. Keď bodľačie vyrástlo, udusilo klásky. 8Ostatné zrná padli do úrodnej pôdy. Obilie vyrástlo a prinieslo úrodu. Na niektorom klase bolo sto zrniek, na inom šesťdesiat a na ďalšom tridsať. 9Tak teda, kto má uši, nech počuje!“
Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách
10Pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“11Odpovedal im: „Vám už Boh zjavil tajomstvo nebeského kráľovstva, ale im ešte nie.12Lebo ten, kto už pochopil, pochopí aj viac. Ale kto chápe málo, príde aj o to málo. 13Používam podobenstvá, ľudia totiž počujú a vidia, a predsa nechápu.14Tak sa na nich plní Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať, ale neporozumiete, budete sa dívať, ale neuvidíte. 15Lebo srdce tohto ľudu otupelo, sú duchovne hluchí a zavreli oči, aby nevideli, nepočuli a neporozumeli, aby sa neobrátili k Bohu, ktorý by ich mohol uzdraviť. 16Ale šťastné sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. 17Mnohí proroci túžili vidieť, čo vy vidíte, a počuť, čo vy počujete, ale nemohli.“
Prečo Božie slovo v ľudskom srdci vždy nevyklíči
18„A teraz počúvajte, aký je zmysel príbehu o rozsievačovi. 19Cesta, kam padli niektoré zrná, predstavuje srdce ľudí, ktorí počujú o Božom kráľovstve, ale nerozumejú tomu. Prichádza satan a vyrve to, čo bolo zasiate. 20Skalnatá pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo a prijíma ho síce s veľkou radosťou, 21ale povrchne, a tak v ňom nezapustí korene. Keď potom prídu ťažkosti alebo prenasledovanie pre vieru, jeho nadšenie ochabne a to, čo bolo zasiate, sa stratí. 22Pôda zarastená bodľačím predstavuje človeka, ktorý počuje Božie posolstvo, ale každodenné starosti a túžba po bohatstve udusia slovo. 23Úrodná pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo, oddá sa jeho životodarnému vplyvu. Úžitok z toho je mnohonásobný, u niekoho väčší, u iného menší.“
Kúkoľ medzi pšenicou
24Potom použil ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné hospodárovi, ktorý zasial na svojom poli dobré semeno. 25Ale v noci, keď ľudia spali, jeho nepriateľ rozhodil medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26Keď obilie vyrástlo a vyklasilo sa, ukázal sa aj kúkoľ.27Sluhovia prišli za hospodárom a povedali mu: ‚Veď si zasial čisté semeno, kde sa vzal kúkoľ?‘ — 28‚To urobil nepriateľ!‘ odpovedal im.
‚Pôjdeme to pole vyplieť,‘ ponúkli sa.29Ale hospodár nesúhlasil: ‚Nie, nerobte to. S kúkoľom by ste mohli ľahko vytrhnúť aj pšenicu. 30Necháme oboje dorásť a pri žatve rozkážem žencom, aby najprv vybrali kúkoľ, zviazali ho do snopkov a spálili a pšenicu zhromaždili do mojej stodoly.‘“
O horčičnom semene a o kvásku
31Predložil im iný obraz: „S nebeským kráľovstvom je to ako s horčičným semienkom, ktoré človek zasial na poli. 32Je síce najdrobnejšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je to najmohutnejšia bylina, ba je z neho ker, takže prilietajú vtáci a hniezdia v ňom.“33A použil ďalšie podobenstvo: „S nebeským kráľovstvom je to ako s kváskom, ktorý žena vzala, zarobila do troch meríc múky a všetko cesto nakyslo.“34V tomto kázaní používal Ježiš výhradne podobenstvá. Tak sa naplnilo staré proroctvo: „Budem im hovoriť v obrazoch. 35Tajomstvá, ktoré boli skryté, im odhalím.“
Ježiš vysvetľuje podobenstvo o kúkoli
36Ježiš potom rozpustil zástupy a šiel domov. Obklopili ho jeho učeníci a poprosili ho, aby im vyložil podobenstvo o kúkoli na poli.37„Dobre,“ súhlasil, „ja som hospodár, ktorý seje dobré semeno. 38Pole predstavuje tento svet, dobré semeno sú deti nebeského kráľovstva, a kúkoľ sú ľudia, ktorí podľahli zlu. 39Nepriateľ, ktorý kúkoľ rozosial, je diabol. Žatva predstavuje koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Tak ako v tomto príbehu je kúkoľ oddelený a spálený, tak bude i na konci sveta. 41Pošlem svojich anjelov a tí vyženú z nebeského kráľovstva všetkých, ktorí sa proti nemu stavali, i všetkých, ktorí páchali zlo. 42Ich koniec bude hrozný. Spáli ich oheň, budú plakať a škrípať zubami. 43A vtedy tí, čo plnili Božiu vôľu, sa zaskvejú v kráľovstve nebeského Otca ako slnko. Zapamätajte si to a premýšľajte o tom!“
O poklade a vzácnej perle
44„Nebeské kráľovstvo je ako skrytý poklad, ktorý nejaký človek objaví na poli a znova ho zakope. Od radosti predá všetko, čo má, a kúpi to pole.45Alebo je podobné kupcovi s perlami, ktorý hľadá vzácne perly. 46Keď objaví mimoriadne krásnu perlu, predá všetko, čo má, len aby ju získal.47Nebeské kráľovstvo môžeme ďalej prirovnať k sieti, ktorá sa spustí do mora. Zachytí sa v nej všetko možné. 48Keď je sieť plná, vytiahnu ju rybári na breh, jedlé ryby vyberú do košov, zlé vyhodia. 49Tak to bude na konci sveta. Prídu Boží anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 51Porozumeli ste všetkému?“ —
„Áno,“ odpovedali.52Potom doložil: „Každý učiteľ Zákona, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý ponúka zo svojej komory nové aj staré veci.“
Je to iba syn tesárov?
53Keď Ježiš dorozprával tieto podobenstvá, vrátil sa do Nazareta, 54do svojho domovského mesta. Učil v tamojšej synagóge. Všetci sa čudovali: „Kde sa v ňom berie taká múdrosť a moc?55Veď je to tesárov syn, matka je predsa Mária a Jakub, Jozef, Šimon a Júda sú jeho bratia! 56Aj jeho sestry žijú medzi nami. Odkiaľ to ten človek má?“ 57A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im povedal: „Proroka si vážia všade omnoho väčšmi ako v jeho rodnom meste a v jeho domove!“ 58Pre ich nevieru tam nemohol vykonať mnoho zázrakov.