1Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. 2Tu si všimol, že pri brehu sú dva prázdne člny. Rybári z nich vystúpili a prali siete. 3Nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby ho trochu odrazil od brehu. Potom si doň sadol a odtiaľ kázal zástupom.4Keď skončil, navrhol Šimonovi: „Odplav sa trochu ďalej, kde je voda hlbšia, a tam roztiahni siete.“5Šimon namietol: „Učiteľ, celú noc sme sa márne namáhali. No keď to ty vravíš, skúsime to ešte raz.“6Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7Museli si zavolať na pomoc svojich druhov zo susedného člna. Čoskoro boli oba člny plné rýb, dobreže sa nepotopili.8Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: „Odíď odo mňa, Pane, veď som hriešny človek!“ 9Všetci rybári, ktorí pri tom boli — medzi nimi aj Šimonovi spoločníci, Jakub a Ján, synovia Zebedejovi — 10žasli nad tým nezvyčajným úlovkom. Nato Ježiš odpovedal Šimonovi: „Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre mňa.“11A len čo prirazili s člnmi k brehu, všetko tam nechali a šli s Ježišom.
Uzdravenie malomocného
12V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si kľakol pred neho a prosil:
„Pane, keby si chcel, mohol by si ma celkom uzdraviť.“13Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý!“ A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy. 14Ježiš mu prikázal: „Nikomu o tom nerozprávaj, choď, ukáž sa kňazovi, a potom prines predpísanú obeť vďačnosti.“ 15Zvesť o Ježišovi sa čoraz väčšmi šírila. Ľudia húfne za ním prichádzali, aby ho počuli a aby ich uzdravoval. 16Ale často odchádzal na pusté miesto a tam sa modlil.
Ježiš má moc odpúšťať hriechy
17Jedného dňa, práve keď učil, zhromaždili sa židovskí náboženskí vodcovia a učitelia Mojžišovho zákona z rozličných miest Galiley a Judska, ba aj z Jeruzalema. Posadali si okolo neho a počúvali ho. A Boh mu dal moc uzdravovať.18Tu zrazu priniesli muži na nosidlách porazeného. Pokúšali sa vniesť ho cez dvere a položiť pred Ježiša. 19Ale bolo tam toľko ľudí, že sa nemohli pretisnúť. A tak sa vyškriabali na strechu a cez hlinenú povalu spustili chorého aj s ležadlom rovno pred Ježiša.20Keď videl ich vieru, povedal: „Priateľ môj, máš odpustené hriechy.“21Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: „Ako sa opovažuje čosi také povedať? To je predsa rúhanie! Veď hriechy môže odpúšťať iba Boh!“22Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: „Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach? 23Veď čo je ľahšie? Oznámiť človeku, že má odpustené hriechy, alebo ho uzdraviť? 24Ale presvedčím vás, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy.“ Tu sa obrátil k porazenému a povedal mu: „Vstaň, vezmi si ležadlo a choď domov!“25A porazený hneď pred očami všetkých vstal, zbalil si rohož, pobral sa domov a cestou hlasno oslavoval Boha. 26Všetkých predchla svätá bázeň, chválili Boha a neprestajne opakovali: „Dnes sme naozaj videli zázračné veci.“
Zdraví nepotrebujú lekára
27Ježiš sa pobral ďalej. Keď vychádzal z mesta, uvidel na mýtnici vyberača poplatkov, ktorý sa volal Lévi, a povedal mu: „Poď, staň sa mojím nasledovníkom!“ 28A Lévi nechal všetko tak, vstal a šiel za ním.29Vo svojom dome potom pripravil veľkú hostinu. Pozval na ňu aj mnoho niekdajších kolegov.30Farizeji a učitelia Zákona sa na tom pohoršovali a vyčítali učeníkom: „Prečo jete a pijete s ľuďmi, ktorými každý slušný človek pohŕda?“31Ježiš im na to povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32Neprišiel som volať spravodlivých, aby robili pokánie, ale hriešnych.“
Otázka pôstu
33Niektorí farizeji Ježišovi vyčítali: „Jánovi nasledovníci sa často postia a modlia a takisto aj naši žiaci, ale tí tvoji jedia a pijú.“34Ježiš namietol: „Nemôžete žiadať, aby sa svadobčania postili, kým je ženích s nimi. 35Príde však chvíľa, keď ženícha odvedú, a potom bude vhodný čas postiť sa.“36A potom ešte dodal: „Nikto predsa neodtrhne kus látky z nových šiat, aby ním zaplátal starý odev. Zničil by tak nové šaty a na staré by nová záplata ani nepristala. 37A nikto nebude ani nalievať mladé víno do starých kožených mechov, lebo kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. 38Preto mladé víno patrí do nových mechov. 39Ale vy dávate prednosť starému vínu. Vravíte, že staré víno je lepšie.“