4. kapitola
Pokúšanie na púšti
1 Ježiš sa vrátil od Jordánu naplnený Svätým Duchom, a ten ho teraz viedol do ústrania na púšť. Zdržal sa tam štyridsať dní a celý čas nič nejedol. 2 Keď už bol vyčerpaný od hladu, 3 prišiel k nemu diabol a pokúšal ho: „Ak si naozaj Boží Syn, rozkáž týmto kameňom, aby sa premenili na chlieb.“ 4 Ale Ježiš povedal: „Je napísané: Človek nebude žiť iba z chleba.“ 5 Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu moc a bohatstvo všetkých kráľovstiev sveta 6 a povedal: „To všetko mi patrí a môžem rozdávať, komu sa mi páči. 7 Vzdaj mi poctu a všetko bude tvoje.“ 8 Ježiš mu odpovedal: „Je napísané, že jedine Boha máme uctievať a iba jemu máme slúžiť.“ 9 Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vrchol chrámu a povedal: „Ak si Boží Syn, zoskoč dolu. 10 Veď je napísané, že Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa ochránili, 11 a ponesú ťa na rukách, aby si sa nezranil.“ 12 Ježiš namietol: „Ale je takisto napísané, že nemáme pokúšať Pána, svojho Boha.“ 13 Po týchto slovách ho diabol opustil a načas odišiel od neho. Začiatok Ježišovej činnosti
14 Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí. 15 Učil v synagógach, ľudia ho pozorne počúvali a všetci ho oslavovali. 16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Aj tam zašiel podľa svojej obyčaje v sobotu do synagógy. Keď vstal, aby čítal, 17 podali mu zvitok z knihy proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde je napísané: 18 „Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu, tých, čo majú zlomené srdce, uzdravil, zajatcom oznámil vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil a rozhlásil, že prichádza čas, 19 keď sa Boh chce nad každým zľutovať a zachrániť ho.“ 20 Ježiš skrútil zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Oči všetkých poslucháčov sa upierali naňho. 21 A doložil: „Dnes sa naplnilo všetko, čo som práve čítal.“ 22 Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst. A spytovali sa: „Ako je to možné? Nie je to azda syn Jozefov?“ 23 Ale Ježiš pokračoval: „Asi by ste mi radi pripomenuli príslovie: ‚Lekár, uzdrav sa sám!‘ Prečo neurobíš doma také isté zázraky, ako si urobil v Kafarnaume?“ — 24 „Viete prečo? Lebo nik nie je prorokom vo svojej domovine. 25 Len si spomeňte, ako to bolo za čias proroka Eliáša, keď tri a pol roka nepršalo. Vtedy v celej krajine nastal veľký hlad. 26 V Izraeli bolo mnoho vdov, ale Eliáša Boh poslal iba k jednej, a to k pohanskej vdove zo Sarepty v Sidonsku. 27 Alebo za čias proroka Elizea bolo v Izraeli veľa malomocných, ale uzdravený bol iba Náman, pohan zo Sýrie.“ 28 Po týchto slovách sa poslucháči v synagóge rozzúrili, 29 schmatli Ježiša a vyviedli ho za mesto na svah vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a chceli ho odtiaľ zhodiť dolu. 30 Ale stratil sa im v dave a odišiel odtiaľ. Ježiš dokazuje svoju moc
31 Pobral sa do Kafarnauma v Galilei a každú sobotu tam vyučoval. 32 Aj tu poslucháčov uchvátil, lebo z jeho slov vyžarovala zvláštna moc. 33 Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž posadnutý nečistým duchom a začal vykrikovať: 34 „Choď preč! Čo ťa je do nás, Ježiš z Nazareta? Prišiel si nás zahubiť? Ja viem, kto si: Svätý Boží Syn!“ 35 Ale Ježiš mu pohrozil: „Buď ticho a vyjdi z neho!“ Zlý duch tým mužom ešte mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale mu neublížil. 36 Ohromení ľudia sa navzájom spytovali: „Čo je to v jeho slovách? S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?“ 37 A chýr o tom, čo sa stalo, sa ihneď rozletel po celom okolí. Uzdravenie Petrovej svokry
38 Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil. 39 Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo jej horúčka ihneď klesla. Vstala z postele a šla im pripraviť jedlo. 40 Keď zapadlo slnko, všetci privádzali k nemu svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Kládol na nich ruky a uzdravoval ich. 41 Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: „Ty si Syn Boží!“ Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš. 42 Zavčasu ráno odišiel z domu na pusté miesto. Ľudia ho všade hľadali, a keď ho našli, chceli mu zabrániť, aby od nich odišiel. 43 Ale on im povedal: „Musím aj na iných miestach hlásať radostnú správu o prichádzajúcom Božom kráľovstve, veď na to ma Boh poslal.“ 44 A tak prechádzal judskou krajinou a kázal v rozličných synagógach.