1Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. 2Predniesli proti nemu obžalobu: „Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, vraví, že netreba odvádzať rímskemu cisárovi dane a sám sa vyhlasuje za kráľa, ktorého poslal Boh.“3Tu sa ho Pilát spýtal: „Si Mesiáš, ich kráľ?“
Odpovedal mu: „Ty sám to vravíš.“4Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: „Nijakú vinu na tomto človeku nenachádzam.“5Ale oni namietali: „Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem do Jeruzalema.“6„Pochádza z Galiley?“ spýtal sa Pilát.7A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a 8veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku.9Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal. 10Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali.11Tu Herodes a jeho vojaci začali Ježiša zneucťovať a zosmiešňovať. Dal ho obliecť do lesklých kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili, dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.
Odsúdenie Ježiša
13Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud a predniesol im tento rozsudok: 14„Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete. 15Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť. 16A tak ho dám na mieste potrestať a potom ho prepustím.17Veď viete, že každý rok na Veľkú noc udeľujem jednému väzňovi milosť.“18No celý zástup začal jednohlasne kričať: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“ 19Barabáš bol odsúdený na smrť pre pokus o vzburu a pre vraždu. 20Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť. 21Ale ľudia ho prekričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj!“22Pilát sa ešte tretí raz pokúsil ich presvedčiť: „Akého zločinu sa dopustil? Nenašiel som uňho nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.“ 23Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovej smrti, až im napokon vyhovel.24Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu, 25a odovzdal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.
Cesta na popravisko
26Keď Ježiša odvádzali na smrť, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Cyrény, ktorý sa práve vracal z poľa. 27Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša.28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi, 29lebo prichádzajú dni, keď budú vravieť: ‚Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!‘ 30Ľudia budú prosiť vrchy a kopce, aby sa na nich zrútili a pochovali ich. 31Lebo ak takto nakladajú so mnou, so Živým stromom, čo potom urobia so suchým?“
Ukrižovanie
32Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov. 33Keď došli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. 34Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev. 35Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: „Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh.“36Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. Pokrikovali naňho: 37„Ak si židovský kráľ, zachráň sa!“38Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: „Toto je kráľ Židov.“39Aj jeden z ukrižovaných zločincov sa Ježišovi posmieval: „Čo si to za Mesiáša, keď nepomôžeš sebe ani nám?“40Ale ten druhý ho okríkol: „Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha? 41My si trest zaslúžime, ale tento človek určite nespáchal nič zlé a trpí nevinne.“ 42Potom oslovil Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“43Ježiš mu odpovedal: „Sľubujem ti, budeš so mnou v raji.“
Ježiš zomiera na kríži
44Okolo poludnia sa odrazu zotmelo a tma trvala v celej zemi až do tretej. 45A tu sa zrazu chrámová opona roztrhla na dvoje.46Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“ Po týchto slovách umrel.47Keď dôstojník, ktorý dozeral na popravu, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: „Tento človek bol určite nevinný.“48A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali otrasené. 49Napokon tam zostali iba Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley a zobďaleč všetko pozorovali.
Ježišov pohreb
50Jeden z členov veľrady, Jozef z Arimatey, čestný a šľachetný človek, 51nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí uverili zvesti o Božom kráľovstve. 52Ten teraz vyhľadal Piláta a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo. 53Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný. 54Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.55Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela do hrobu. 56Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.