1Priblížila sa Veľká noc — židovský sviatok nekvasených chlebov. 2Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme.3Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu, 4pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť. 5Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu. 6Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov.7Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi. 8Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru.9Spýtali sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“10Odpovedal im: „Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a majiteľovi povedzte: ‚Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka.‘ 12Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru.“13Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru.
Posledná večera
14Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola. 15Povedal im: „Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť. 16Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve.“17Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: „Vezmite a podávajte si medzi sebou. 18Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo.“19Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku.“20Po večeri im opäť podal kalich a povedal: „Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva. 21Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí. 22Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí.“23Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť.24Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší.25Ježiš im povedal: „Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami. 26Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným. 27Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži. 28Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku. 29Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo, 30aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“
Výstraha Petrovi
31Potom oslovil Šimona Petra: „Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu, 32ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov.“33Šimon mu odpovedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť.“34Ale Ježiš mu povedal: „Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“35Potom sa spýtal ostatných učeníkov: „Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?“ Odpovedali: „Nechýbalo.“ — 36„Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho. 37Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma: ‚Bude odsúdený ako zločinec.‘“38Povedali mu: „Pane, máme tu dva meče.“ —
„To stačí,“ odpovedal.
Getsemane
39Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci. 40Keď došli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach.“41Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa: 42„Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem. 45Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom.46„Ako môžete spať?“ prebudil ich. „Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach.“
Ježiša zatknú
47Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom.48Ježiš sa ho spýtal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“49Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: „Pane, máme ťa brániť?“ 50Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho.51Ale Ježiš im povedal: „Prestaňte!“ Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho. 52Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: „Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme? 53Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa — čas, keď vláda tmy vrcholí.“
Peter zaprie Ježiša
54Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním. 55Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial.56Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: „Pozrite sa, aj tento s ním chodil!“57Ale Peter to zaprel: „Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!“58Po chvíli si ho všimol ktosi iný: „Aj ty si určite jeden z nich.“ Peter sa ohradil: „Nie som!“ Asi 59o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: „Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley.“60No Peter to zasa poprel: „Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!“ A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút. 61Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: „Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 62Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal.
Potupovanie
63Stráž sa začala Ježišovi posmievať. 64Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: „Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel.“ 65A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí.
Ježiš pred veľradou
66Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť 67a naliehali naňho: „Si Mesiáš? Povedz nám to!“ Odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte. 68A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi. 69Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha.“70Tu všetci začali kričať: „Ty si teda Syn Boží?“
Odpovedal im: „Vy sami to vravíte!“ — 71„Načo by nám boli ďalší svedkovia?“ kričali. „Veď sme to počuli z jeho úst.“