4. kapitola
1Čo vyvoláva vzájomné hádky a boje medzi vami? Nie je to azda žiadostivosť, ktorá vás ovláda? 2Po mnohom túžite, a predsa nič nemáte. Chcete mať to isté čo ostatní — a to aj za cenu, že ich zničíte, ale nemôžete to dosiahnuť. Bojujete a uchyľujete sa k úskokom, zatiaľ čo by ste sa mali modliť. 3A aj keď sa modlíte, nič nedostávate, lebo prosíte zo zlých pohnútok, aby ste upokojili vlastné túžby.4Podobáte sa nevernej žene, ktorá koketuje s nepriateľom svojho muža. Neviete azda, že ak sa chcete priateliť so svetom, nevyhnutne sa odcudzujete Bohu? Znovu vám opakujem, že nemôžete byť ľuďmi blízkymi Bohu, ak túžite tešiť sa z priazne tohto sveta. 5Myslíte si, že Boh, ktorý si nás stvoril pre seba, môže súhlasiť s tým, keď koketujeme s jeho nepriateľom? Ale Božia láska je predsa väčšia ako naša sprenevera. 6Veď Písmo hovorí: „Boh sa stavia proti pyšným, ale nad pokornými sa zmilováva.“7Preto sa pred Bohom v pokore skloňte. Postavte sa na odpor diablovi a utečie od vás. 8Priblížte sa k Bohu a Boh sa priblíži k vám. Umyte si ruky, hriešnici, a očistite svoje srdcia, ľudia dvojakej tváre! 9Uvedomte si, akí ste úbohí, nariekajte a plačte nad sebou! Pri takomto poznaní nie je čas na smiech a na radosť, ale na pokánie. 10Pokorte sa pred Pánom, a on vás povýši.11Bratia, neznižujte a nesúďte sa navzájom. Kto tak robí, stavia sa nad zákon. Namiesto aby ho plnil, hrá sa na sudcu. 12Jeden je zákonodarca i sudca. Len on môže udeliť milosť, alebo súdiť. Na aké miesto sa to staviaš, keď súdiš blížneho?13Počúvam, ako niektorí vravíte: „Čo najskôr sa presťahujeme do toho či oného mesta, budeme tam asi rok pracovať a zarobíme si kopu peňazí.“ 14Ako môžete vedieť, čo sa stane zajtra? Veď náš život sa podobá rannej hmle, ktorá sa zjaví a o chvíľu zasa zmizne. 15Mali by ste radšej hovoriť: „Ak si to Pán bude želať a ak nás zachová nažive, urobíme to či ono.“ 16Ale vy hovoríte iba o vlastných plánoch a chválite sa nimi. Takéto chvastavé reči sa Bohu nepáčia.17Kto teda vie, že má robiť dobro, ale nerobí, má hriech.