1Bratia moji, nevyčítajte tak horlivo chyby iným, veď všetci sa dopúšťame mnohých pokleskov. 2A ak my, ktorí učíme, robíme chyby, budeme súdení o to prísnejšie.
Kto vie skrotiť svoj jazyk, dokazuje, že je dokonalý človek a vie ovládať sám seba. 3Aj veľkého koňa donútite poslúchať, keď mu do pysku vložíte malé zubadlo. 4Alebo predstavte si loď: hoci je veľká a ženie ju prudký vietor, kormidelník ju ovláda malým kormidlom.5Aj jazyk je malý úd, ale môže spôsobiť veľké veci. Malý plamienok môže podpáliť celý les. 6Aj jazyk je taký malý plamienok. Roznietený hriechom, môže spustošiť dušu aj telo človeka a napáchať i v jeho okolí veľa zla, rozdúchavaný pekelným plameňom.7Človek vie skrotiť rôzne druhy zvierat, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8ale svoj vlastný jazyk skrotiť nie je schopný. Ak raz vypustí z úst niečo zlé, vymkne sa to jeho vôli a šíri sa to ako smrteľný jed. 9Bratia moji, jedným a tým istým jazykom nemožno chváliť nebeského otca a zároveň nenávistne útočiť na ľudí, jeho deti. 10Tak ako z jedného prameňa nevyviera zároveň sladká aj horká voda, 11tak nemôže ani z jedných úst vychádzať chvála aj osočovanie. 12Môžete si azda natrhať olivy z figovníka a figy z viniča? Takisto nemôže slaný prameň dávať sladkú vodu.13Pokladá sa niekto z vás za múdreho a rozumného? Nech teda dokáže svoju múdrosť jemným a krásnym správaním. 14Ale ak máte v srdci plno horkosti, závisti a sebectva, nechváľte sa múdrosťou, lebo je to v rozpore s pravdou. 15Vaše myslenie neovláda Boh, ale vaše pudy a diabol. 16Veď tam, kde sa vyskytne závisť a sebecké záujmy, vyskytnú sa aj sváry a iné zlo.17Múdrosť, ktorá pochádza od Boha, je predovšetkým čistá, mierumilovná, láskavá a ústupčivá. Je vždy milosrdná a vedie k dobrým skutkom. Je úprimná a bez akéhokoľvek pokrytectva. 18Ovocie spravodlivosti dostávajú od Boha tí, čo rozsievajú pokoj.