1Aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a svätostánok. 2Svätostánok mal podobu stanu a oponou bol rozdelený na dve časti. Predná časť sa volala svätyňa. Bol tam sedemramenný svietnik a stôl na obetné chleby. 3Za oponou bola druhá časť svätostánku a volala sa svätyňa svätých. 4Bol tam zlatý kadidlový oltár a zlatom okovaná truhla zmluvy, v nej bola zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule s Desatorom. 5Prikrývalo ju zlaté veko, ktoré sa volalo zľutovnica. Nad ňou boli cherubíni Božej slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. Ale o tom netreba tak podrobne hovoriť.6Odkedy je to takto ustanovené, do prednej časti stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu. 7Do svätyne svätých smel vstúpiť len raz do roka veľkňaz. Prinášal krv ako obeť za svoje priestupky i za priestupky ľudu.8Touto bohoslužbou Duch Svätý naznačoval, že ešte nebola otvorená cesta, ktorá by viedla rovno k Bohu.9To bolo predobrazom dnešných čias, lebo dary a obete, ktoré sa tam prinášali, nemohli dokonale očistiť svedomie toho, kto ich obetoval: išlo iba o pokrmy, nápoje a rozličné obradné umývania, teda o vonkajšie predpisy, platné iba dovtedy, kým Boh neurčí nové úpravy.
Účinnosť Kristovho kňazstva
11Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz všetkého dobrého, čo nám Boh zasľúbil, neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom. 12Namiesto krvi capov a teliat obetoval raz navždy svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie.13Podľa predpisov starej zmluvy bol každý, kto bol poškvrnený hriechom, opäť čistý, ak bol pokropený krvou capov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice. 14O čo väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od našich hriechov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. Veď Kristus s pomocou večného Ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu.
Nová zmluva medzi Bohom a človekom
15Kristus zomrel, a tak sa stal prostredníkom novej zmluvy, aby tí, čo sú povolaní Bohom, prijali večné dedičstvo, ktoré im bolo zasľúbené — jeho smrť priniesla totiž vykúpenie z hriechov, spáchaných za prvej zmluvy.16Pri závete sa musí dokázať smrť toho, kto ho urobil. 17Veď závet nadobúda účinnosť až smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil.18Preto bola potrebná krv i pri uzatváraní prvej zmluvy. 19Keď totiž Mojžiš oznámil zhromaždenému ľudu všetky prikázania podľa zákona, zmiešal krv teliat a capov s vodou, vzal šarlátovú vlnu a vetvičkou yzopu pokropil knihu i všetok ľud 20a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Boh.“ 21Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia vín.23Takto bolo treba očisťovať to, čo nebeskú svätyňu iba pripomínalo. Ale nebeská svätyňa vyžaduje vzácnejšiu obeť.24Veď Kristus nevošiel do svätyne urobenej ľudskými rukami ako napodobeniny tej pravej, ale vošiel do samého neba, aby sa za nás postavil pred Božou tvárou. 25Nie je treba, aby sám seba obetoval vždy znova a znova ako veľkňaz, keď rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. 26Inak by musel trpieť mnohokrát od stvorenia sveta. Ale on prišiel až teraz, aby raz navždy svojou obeťou zmazal hriech.27A ako každý človek umiera len raz, a potom príde pred Boží súd, 28tak aj Kristus sa raz obetoval, aby vzal na seba hriechy mnohých.
Druhý raz príde už nie preto, aby nás oslobodil od hriechov, ale aby vzal do svojho kráľovstva všetkých, ktorí ho očakávajú.