8. kapitola
Nové kňazstvo a nová zmluva
1 Z toho, čo sme povedali, vyplýva: Máme veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici Božieho trónu v nebesiach. 2 Slúži tak ako v pravej svätyni a v stánku, ktorý postavil sám Pán, a nie človek. 3 Každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obete. Aj Kristus musel priniesť obeť. 4 Tu na zemi by Kristus nemohol byť kňazom, lebo tu bolo dosť kňazov, ktorí prinášali dary podľa zákona. 5 Tí však slúžili vo svätyni, ktorá je len náznakom a tieňom nebeskej svätyne. Veď Boh prísne uložil Mojžišovi, keď mal postaviť stánok: „Dbaj, aby si urobil všetko podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu Sinaj.“ 6 No Ježiš dostal vznešenejšiu službu, práve tak ako je prostredníkom vyššej zmluvy, založenej na lepších zasľúbeniach. 7 Keby totiž tá pravá zmluva bola bez chyby, nebolo by ju treba nahradiť druhou. 8 Ale keď Boh karhá svoj ľud, hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, keď s národom izraelským a s národom judským uzavriem novú zmluvu. 9 Táto nová zmluva bude iná ako tá, čo som uzavrel s ich otcami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni ju nedodržali, a tak som sa ich zriekol. 10 Ale toto je nová zmluva, ktorú uzavriem s národom izraelským po tých dňoch,“ hovorí Pán. „Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána,‘ lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho. 12 Zľutujem sa nad ich previneniami a ich hriechy už ani nespomeniem.“ 13 Keď Boh hovorí o novej zmluve, naznačuje tým, že prvá je zastaraná a stratila platnosť. A čo je zastarané a prežité, blíži sa k zániku.