12. kapitola
Vytrvajme v duchovnom boji
1 Keďže máme okolo seba taký zástup hrdinov viery, odhoďme všetku príťaž aj hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a vytrvajme v určenom behu s pohľadom upretým na Ježiša, ktorý vložil do našich sŕdc vieru a až do konca nám ju zachová. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, nedbajúc na potupu. Teraz ako víťaz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na to, čo všetko musel zniesť od hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. Boh nás vychováva súžením
4 V zápase s hriechom ste ešte nemuseli preliať krv. 5 Či ste zabudli na slová, ktorými vás Boh povzbudzuje ako svojich synov: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá. 6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ 7 Podvoľujte sa jeho výchove. Boh s vami zaobchádza ako so svojimi synmi. A ktorého syna by otec netrestal? 8 Ak by vás Boh nekarhal, ako ste vy karhali svojich synov, tak nie ste synovia, ale nemanželské deti. 9 Naši telesní otcovia nás trestali, a predsa sme si ich vážili. Nemáme sa azda tým viac podriaďovať tomu Otcovi, ktorý dáva ducha a život? 10 A to nás naši telesní otcovia vychovávali podľa vlastného uváženia a len krátky čas, kým náš nebeský Otec prísne vychováva preto, aby nám to prospelo a aby sme sa mu podobali v svätosti. 11 Prísna výchova nikdy nebýva príjemná, skôr v nás vzbudzuje odpor. Až neskôr prinesie ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorí sa jej podriadili. 12 Preto vystrite ochabnuté ruky a podlomené kolená! 13 A vykročte istým krokom, aby sa to, čo je chromé, celkom nevykĺbilo, ale radšej uzdravilo. Ako máme slúžiť Bohu
14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15 Dbajte o to, aby nik z vás neprepásol Božiu milosť, aby sa medzi vami nezakorenila nejaká horkosť a nestala sa zdrojom nákazy pre mnohých. 16 Nech nik nie je smilník alebo ľahkomyseľný ako Ezau, ktorý za trochu jedla predal svoje práva prvorodeného. 17 Veď viete, že neskôr túžil dostať naspäť otcovské požehnanie, ale márne. Hoci sa o to so slzami usiloval, otec ho odmietol, a tak už nemal príležitosť to napraviť. 18 Nepriblížili ste sa ako Izrael k tomu, čo je hmatateľné: k plápolajúcemu ohňu, tme, čierňave, búrke, 19 zvukom trúby a hlasu Božích slov, pri ktorom poslucháči prosili, aby ho boli ušetrení. 20 Nemohli totiž zniesť výstrahu: „Ak sa tohto vrchu dotkne čo i len zviera, bude ukameňované.“ 21 Pohľad na to, čo videli, bol taký strašný, že Mojžiš povedal: „Až sa trasiem od hrôzy a desu.“ 22 Ale vy ste sa priblížili k duchovnému vrchu Sion a mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov 23 a slávnostnému zhromaždeniu cirkvi prvorodených, ktorých mená sú zapísané v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, a k zosnulým veriacim, ktorí už dosiahli cieľ. 24 Áno, pristúpili ste k samému Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k jeho krvi, ktorá naše viny očisťuje, namiesto aby volala po pomste ako krv Ábelova. 25 Varujte sa odmietnuť toho, kto k vám hovorí. Ak neunikli trestu Izraeliti, ktorí odmietli počúvať Mojžiša, tlmočníka Božích príkazov na zemi, akému nebezpečenstvu by sme sa vystavovali my, keby sme sa odvrátili od toho, ktorý hovorí z neba? 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ 27 Týmito slovami naznačuje, že otrasie celým stvorením a premení ho, aby zostalo len to, čo je neotrasiteľné. 28 Buďme vďační za to, že dostávame neotrasiteľné kráľovstvo, a slúžme preto Bohu tak, ako sa jemu páči, s bázňou a úctou, 29 lebo náš Boh je „oheň stravujúci.“