11. kapitola
Príklady v Starom zákone
1 Čo je viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2 Takouto vierou si naši predkovia získali dobré svedectvo. 3 Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom, a všetko, čo vidíme, vzniklo z neviditeľného. 4 Ábel veril, preto priniesol Bohu hodnotnejšiu obeť ako Kain. Boh jeho dary prijal a vyhlásil ho za spravodlivého. Hoci je Ábel už dávno mŕtvy, svojou vierou hovorí stále. 5 Henoch veril, preto ho Boh ušetril smrti a vzal si ho rovno k sebe. Písmo potvrdzuje, že Henoch žil tak, ako sa Bohu páčilo. 6 Bez viery sa totiž nikto nemôže páčiť Bohu. Kto k nemu prichádza, musí veriť, že Boh je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. 7 Noe veril, a preto pokorne prijal Boží pokyn, aby postavil koráb na záchranu svojej rodiny, hoci nebezpečenstvo ešte nebolo vidieť. Svojou vierou vyniesol súd nad svetom a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. 8 Abrahám veril, preto poslúchol, keď ho Boh vyzval, aby sa pobral do krajiny, ktorú mal dostať do dedičstva. Vydal sa na cestu, hoci nevedel, kam ide. 9 S vierou sa usadil v zasľúbenej krajine a spolu s Izákom a Jakobom, pre ktorých platilo to isté zasľúbenie, žili v stanoch ako kočovníci. 10 No tešil sa na mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je sám Boh. 11 Aj Abrahámova manželka Sára neochvejne verila Božiemu zasľúbeniu, že bude mať dieťa, hoci bola na to už pristará. Pevne verila, že Boh svoje zasľúbenia splní. 12 A tak z jedného muža — a to už starca — vzišlo toľko potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, a ten sa nedá zrátať. 13 Títo všetci Bohu pevne dôverovali, a hoci aj pomreli a nedožili sa splnenia sľubov, zazreli ich iba z diaľky a tešili sa na ne. Vyznávali, že sú na zemi len cudzinci a prisťahovalci, 14 a tým dávali najavo, že po pravej vlasti iba túžia. 15 Keby mali na mysli vlasť, z ktorej odišli, mali možnosť sa ta vrátiť. 16 Ale oni túžili po lepšej vlasti, po vlasti nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom. Veď im pripravil svoje mesto. 17 Abrahám neochvejne veril Bohu, aj keď Boh podrobil jeho vieru veľkej skúške. Bol ochotný obetovať svojho jediného syna, hoci dostal zasľúbenie, 18 že z Izáka bude pochádzať jeho potomstvo. 19 Rátal s tým, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka späť ako predobraz budúceho vzkriesenia. 20 Izák veril, preto požehnal najprv Jakoba, potom Ezaua, a tým nevedomky naplnil Božie budúce úmysly. 21 Jakob veril, a keď umieral, požehnal jednotlivo Jozefových synov. Opretý o svoju palicu sa pokorne poklonil Bohu. 22 Jozef veril a na sklonku svojho života predpovedal, že izraelskí synovia vyjdú z Egypta, a povedal, kde majú pochovať jeho kosti. 23 Mojžišovi rodičia verili, preto sa nebáli postaviť proti kráľovskému rozkazu a tri mesiace po narodení dieťaťa ho ukrývali, lebo videli, že je krásne. 24 Mojžiš veril, a preto, keď dospel, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Radšej chcel znášať príkoria s Božím ľudom, ako žiť dočasne v hriešnych radovánkach. 26 Ako sa Kristus zriekol slávy u Boha a vzal na seba pohanenie kríža, tak sa aj Mojžiš zriekol všetkého bohatstva Egypta, lebo sa v mysli upínal na Božiu odmenu. 27 Veril, preto opustil Egypt a nedal sa zastrašiť kráľovým hnevom. Zostal pevný, akoby videl Neviditeľného. 28 Veril, preto ustanovil Veľkú noc, slávnosť baránka, a dal pokropiť dvere jeho krvou, aby sa zhubca nemohol dotknúť prvorodených. 29 Izraeliti verili, preto prešli Červeným morom po suchej zemi, ale keď sa o to pokúsili Egypťania, pohltili ich vlny. 30 Izraeliti verili, preto pred nimi padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. 31 Neviestka Rachab verila, preto priateľsky prijala izraelských vyzvedačov, a nezahynula s neveriacimi. 32 Mám ešte pokračovať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí svojou vierou dobývali to, čo im bolo zasľúbené. Levom zapchávali tlamy, 34 odolávali páľave ohňa, unikali ostriu meča, v slabosti získavali novú silu, hrdinsky si počínali v boji, na útek zaháňali cudzie šíky. 35 Ženám sa ich mŕtvi vracali vzkriesení. Iných mučili, ale odmietli sa zachrániť, lebo chceli dosiahnuť čosi lepšie, vzkriesenie. 36 Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie. 37 Kameňovali ich, rezali pílou, umierali pod ostrím meča. Túlali sa v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, zakúšali útlak a súženie. 38 Svet ich nebol hoden: blúdili po púštiach a vrchoch, skrývali sa v jaskyniach a zemských rokliach. 39 A títo všetci, hoci osvedčili svoju vieru, nedočkali sa za svojho života toho, čo im Boh zasľúbil. 40 Boh pripravoval pre nás niečo lepšie. Chcel, aby sme došli do cieľa spoločne.