27. kapitola
1 Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok: a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy). 2 Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene, tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj. 3 S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech. 4 Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom, čoskoro sa ti rozpadne dom. 5 Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti, tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho. 6 Pec skúša výrobky hrnčiara a spravodlivého skúša súženie. 7 Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci. 8 Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril, lebo (reč) je skúška pre ľudí. 9 Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho; ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky a stane sa ti oporou v deň skúšky. 10 Vták prisadne k sebe podobným a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú. 11 Lev ustavične číha po koristi: tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť. 12 Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac. 13 V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale. 14 Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní. 15 Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši. 16 Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi; a ťažko počúvať ich zlorečenia. 17 Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli. 18 Miluj priateľa a verne sa ho drž! 19 Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď! 20 Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym. 21 Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil. 22 Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu. 23 (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo? 24 Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje. 25 Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik. 26 Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád. 27 Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti. 28 Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany. 29 Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom. 30 Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo. 31 Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev. 32 V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú. Treba potlačiť hnevlivosť!
33 Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.