9. kapitola
1 Tu zatrúbil piaty anjel. Videl som, ako z neba spadla na zem ďalšia hviezda. Mala kľúč od pažeráka priepasti. 2 Len čo sa priepasť otvorila, vyvalil sa z nej dym ako z obrovskej vyhne a zastrel slnko i všetko povetrie. 3 Z dymu sa vyrojili na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. 4 Ale mali príkaz neškodiť tráve na zemi ani zeleni stromov, iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. 5 Ale nesmeli ľudí usmrcovať, iba trápiť päť mesiacov. Bolesť, čo spôsobujú, sa podobá uštipnutiu škorpióna. 6 Vtedy budú ľudia túžiť po smrti, ale márne, budú si žiadať zomrieť, ale smrť od nich utečie. 7 Kobylky sa podobali koňom vychystaným do boja. Hlavy sa im jagali, akoby mali na nich zlaté vence, a mali ľudský výzor. Hrivy im povievali ako ženské vlasy a ich zuby boli levie. 9 Prsia akoby mali okované železným pancierom a zvuk ich krídel pripomínal rachot vozov tiahnúcich do boja. 10 A chvosty mali ako škorpióni a v nich žihadlá, aby nimi trýznili ľudí päť mesiacov. 11 Ako kráľ nad nimi vládol anjel priepasti. Po hebrejsky sa volá Abaddon, po grécky Apollyon — Zhubca. 12 Ale to ešte nie je koniec. Prvá pohroma prešla a už sú tu dve ďalšie. Šiesta poľnica
13 Zatrúbil šiesty anjel. Počul som akýsi hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom. 14 Ten hlas rozkázal šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ 15 Tu boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, kedy majú pobiť tretinu ľudí. 16 V ich obrovskom vojsku bolo dvesto miliónov jazdcov; dozvedel som sa ich presný počet. 17 A potom sa mi zjavil takýto obraz: Videl som jazdcov, ako sa nesú na koňoch a majú ohnivočervené, fialovomodré a sírovožlté panciere. Hlavy koní boli ako hlavy levov a z tlám im sršal oheň, dym a síra. 18 Touto trojitou pohromou — ohňom, dymom a sírou z tlám — usmrtili tretinu ľudí. 19 Vražedná moc tých koní nevychádzala iba z tlám, ale aj z ich chvostov, ktoré boli ako jedovaté hady a nimi ľudí štípali. 20 Avšak ľudia, ktorí prežili tieto pohromy, nerobili pokánie a neodvrátili sa od výtvorov svojich rúk. Neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, ktoré sú slepé, hluché a nemôžu sa pohybovať. 21 Nie, ľudia sa vôbec nezmenili, neprestali sa vraždiť, nezanechali čarovanie, smilstvo a krádeže.