7. kapitola
Obhajoba, ktorá zasiahla svedomie
1 Veľkňaz sa ho spýtal: „Môžeš poprieť túto obžalobu?“ 2 „Bratia a otcovia, vypočujte ma!“ oslovil ich Štefan. „Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr ako sa presídlil do Cháranu. 3 Dal príkaz: ‚Odsťahuj sa z rodnej krajiny a od svojho kmeňa a putuj do kraja, ktorý ti určím.‘ 4 Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol sem do Izraela, kde bývame. 5 Ale nedal mu tu do vlastníctva ani piaď zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna. 6 A ďalšia Božia predpoveď bola ešte čudnejšia: ‚Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok. 7 Ale ja otrokárov potrestám, tvojich otrokov vyslobodím a privediem naspäť. Na tomto mieste mi budú slúžiť.‘ 8 Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka. Keď sa podľa Božieho sľubu narodil Abrahámovi Izák, na ôsmy deň ho obrezal. Práve tak obrezal Izák Jakoba a Jakob svojich dvanásť synov, našich praotcov. 9 Jeden z nich, Jozef, sa stal terčom závisti svojich bratov, ktorí ho predali ako otroka do Egypta. Ale Boh bol s ním a 10 vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Pre jeho prezieravosť a múdrosť si ho veľmi obľúbil sám egyptský panovník a urobil ho svojím ministrom a správcom domu. 11 Potom vypukol v Egypte aj v Palestíne veľký hlad a naši praotcovia trpeli núdzou, lebo sa im minuli všetky zásoby. 12 Tu sa Jakob dopočul, že v Egypte ešte majú obilie, a poslal ta svojich synov. 13 Pri druhom nákupe sa dal Jozef svojim bratom poznať, a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom pôvode. 14 Potom poslal Jozef po otca Jakoba a presťahoval do Egypta celú rodinu, dokopy sedemdesiatpäť ľudí. 15 Usadili sa tam a Jakob i naši praotcovia zostali v Egypte až do smrti. 16 Ale ich pozostatky preniesli do Sichemu a pochovali ich do hrobky, ktorú si vtedy Abrahám kúpil od tamojšieho obyvateľa Emora a zaplatil za ňu striebrom. 17 Medzitým sa priblížil čas, v ktorom sa mal splniť sľub, čo dal Boh Abrahámovi. Náš ľud sa v tom čase v Egypte veľmi rozmnožil. 18 Ale nastúpila iná dynastia faraónov a na Jozefove zásluhy sa zabudlo. 19 Našich predkov zotročili, a keďže si Egypťania neželali, aby sa početne vzmáhali, prikázali narodených chlapcov hádzať do rieky. 20 A vtedy sa narodil Mojžiš, s ktorým mal Boh svoje plány. Bolo to krásne dieťa a rodičia ho tri mesiace schovávali doma. 21 Keď už nemohli chlapca dlhšie utajiť, položili ho do košíka a zaniesli do tŕstia. Tu ho našla faraónova dcéra a starala sa oňho, akoby to bol jej vlastný syn. 22 Mojžiš dostal najlepšie egyptské vzdelanie a vyrástol z neho výrečný a schopný muž. 23 Keď mal Mojžiš štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich izraelských bratov. 24 A tu sa stal svedkom, ako Egypťan nespravodlivo trápi Žida. Zastal sa ho, pomstil utláčaného a Egypťana zabil. 25 Nazdával sa, že bratia pochopia, že im Boh posiela pomocou neho záchranu, ale Izraeliti to nechápali. 26 Na druhý deň sa usiloval zmieriť dvoch Židov, ktorí sa hádali. ‚Čo to robíte? Ste predsa bratia. Prečo si navzájom ubližujete?‘ upokojoval ich. 27 Ale ten, ktorý svojho druha napadol, odstrčil Mojžiša a povedal: 28 ‚Hádam ma len nechceš zabiť ako včera toho Egypťana?‘ 29 Mojžiš sa zľakol a utiekol do Madiánskej krajiny. Tam sa oženil a mal dvoch synov. 30 Po štyridsiatich rokoch vyhnanstva sa Mojžišovi zjavil Boží anjel na púšti pri vrchu Sinaj v plameňoch horiaceho kríka. 31 Keď sa Mojžiš chcel zblízka pozrieť na ten nezvyčajný úkaz, počul Boží hlas: 32 ‚Ja som Boh tvojich otcov, Abraháma, Izáka a Jakoba.‘ Mojžiš sa preľakol a zakryl si tvár, aby nič nevidel. 33 Ale Boh hovoril ďalej: ‚Vyzuj sa, lebo stojíš na svätom mieste! 34 Videl som trápenie svojho ľudu v Egypte, počul som, ako vzdychá, preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Vyber sa do Egypta, mám tam pre teba úlohu.‘ 35 A tak prostredníctvom anjela, ktorý sa Mojžišovi zjavil v kríku, poslal ho Boh za vodcu a vysloboditeľa Izraelitom, hoci ho pred štyridsiatimi rokmi nechceli uznať. 36 A Mojžiš ich vyslobodil, vykonal pred ich očami mnoho zázrakov už v Egypte, potom pri prechode cez Červené more aj za štyridsaťročného putovania púšťami. 37 Spomeňte si, že práve Mojžiš povedal Izraelitom: ‚Pán Boh vám pošle proroka z vášho národa, Vysloboditeľa, tak ako mňa poslal k vám; toho poslúchajte!‘ 38 Mojžiš bol sprostredkovateľom medzi vašimi otcami a Bohom, ktorý mu na vrchu Sinaj zveril slová života, aby nám ich odovzdal. 39 A napriek tomu ho naši otcovia neposlúchali, búrili sa proti nemu a túžobne spomínali na Egypt. 40 Keď sa Mojžiš dlho nevracal zo Sinaja, povedali jeho bratovi Áronovi: ‚Nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Urob nám bohov, aby nás chránili na ďalšej ceste.‘ 41 A tak si urobili sochu teľaťa, obetovali jej a s radosťou oslavovali výtvor vlastných rúk. 42 Ale Boh sa od nich odvrátil a dopustil, že podľahli ešte horšiemu modlárstvu, ako o tom píše prorok Amos: ‚Či ste to mne prinášali dary a obete za štyridsaťročného putovania po púšti, národ izraelský? Nie! 43 Nosili ste so sebou stánok Molocha a hviezdu boha Remfana, ktoré ste si sami vytvorili, a tým ste sa klaňali. Preto pôjdete do vyhnanstva až za Babylon.‘ 44 Ale Boh prikázal Mojžišovi, aby vybudoval stánok zmluvy, a dal mu aj pokyn, ako má vyzerať. 45 Tento stánok prenášali naši otcovia pri svojom putovaní púšťou a za Jozuu ho doniesli až do zasľúbenej krajiny. Tá bola vtedy domovom pohanov, ale Boh ich odtiaľ vyhnal. Stánok zmluvy slúžil až do čias kráľa Dávida, 46 ktorého Boh obdaril svojou priazňou. Dávid túžil postaviť trvalý chrám Jakobovmu Bohu, 47 ale uskutočnil to až jeho syn Šalamún. 48 Boh však nebýva v chrámoch postavených ľudskými rukami! Ústami proroka Izaiáša hovorí: 49 ‚Vesmír je môj trón a zem je podnožou mojich nôh. Aký chrám mi môžete vystavať? Je vôbec miesto, kde by som mohol bývať? 50 Či to všetko neurobila moja ruka?‘ 51 No vy ste takí istí ako vaši otcovia. Ste tvrdošijní, máte nečisté srdcia a zapchaté uši. Neprestávate odporovať Svätému Duchu. 52 Našiel sa prorok, ktorého by vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, no vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho! 53 Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali.“ 54 Tieto Štefanove slová ich priam bodli do srdca. Od zlosti až škrípali zubami. 55 Ale Štefan bol v tej chvíli uchvátený Božou slávou. Hľadel uprene dohora a zvolal: 56 „Vidím otvorené nebo a Ježiša Krista, ako stojí po Božej pravici!“ 57 Tu prehlušili Štefana krikom a zapchávali si uši, aby už nič nepočuli. Vrhli sa naňho, 58 odvliekli ho za hradby mesta a tam ho kameňovali. Tí, čo hádzali do Štefana kamene, vyzliekli si plášte a dali ich strážiť mladému farizejovi Saulovi. 59 No Štefan, kým ho kameňovali, prosil Pána: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ 60 Potom klesol na kolená a zvolal mocným hlasom: „Pane, odpusť im tento hriech!“ A naposledy vydýchol.