27. kapitola
Na ceste do Ríma
1 Konečne sa rozhodlo, že sa budeme plaviť loďou do Itálie. Pavla a ešte niekoľkých väzňov zverili dôstojníkovi Júliovi z cisárskeho oddielu. 2 Nastúpili sme na adramytskú loď, ktorá sa mala plaviť do prístavov v provincii Ázia. Bol s nami aj Aristarchos z Tesaloniky v Macedónsku. 3 Na druhý deň sme pristávali v Sidone. Július sa správal k Pavlovi veľmi láskavo a dovolil mu navštíviť v meste svojich priateľov, ktorí mu dali všetko, čo potreboval. 4 Vial nepriaznivý vietor, preto sme sa ďalej plavili medzi Cyprom a pevninou: 5 preplavili sme sa popri Cilícii a Pamfýlii a napokon sme pristáli v Myre v Lýcii. 6 Tam našiel dôstojník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a nalodil nás na ňu. 7 Niekoľko dní bola plavba veľmi namáhavá a horko—ťažko sme sa dostali do miest oproti Knidu. Pre nepriaznivý vietor sme tam nemohli pristáť, preto sme pokračovali v ceste okolo Salmony chránení Krétou. 8 Po namáhavej plavbe pozdĺž pobrežia sme sa dostali na miesto zvané Dobré prístavy neďaleko mesta Lasea. 9 Medzitým sme stratili veľa času, bol už začiatok októbra a plavba cez šíre more bola v tomto období nebezpečná. Pavol ako skúsený cestovateľ varoval: 10 „Priatelia, vidím, že ďalšia plavba bude veľmi namáhavá a ohrozí nielen náklad a loď, ale aj životy nás všetkých.“ 11 Lenže dôstojník dal väčšmi na kapitána a na majiteľa lode ako na Pavlovo varovanie. 12 Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla plaviť ďalej, dostať sa — ak sa bude dať — do Fénixu a tam zostať cez zimu. Je to vhodný prístav na Kréte, otvorený len na severozápad a juhovýchod. Nebezpečná plavba
13 Práve začal viať od juhu mierny vietor, preto sa nazdávali, že je to ideálny deň na vyplávanie. A tak zdvihli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. 14 Ale onedlho sa počasie prudko zmenilo, od Kréty sa prihnal búrlivý severák a zaprel sa do lode tak, že sa nedala ovládať. 15 Pustili sme sa teda po vetre a dali sme sa ním unášať, 16 až nás prihnalo k malému ostrovčeku Klauda. 17 V jeho závetrí sa nám s veľkou námahou podarilo vytiahnuť na palubu záchranný čln, zvyčajne vlečený vzadu. Potom námorníci zabezpečili loď tým, že ju previazali. Báli sa, aby nenarazili na nebezpečné syrtské plytčiny pri africkom pobreží, preto stiahli plachty a dali sa unášať vetrom. 18 Na druhý deň, keď sa vlny nebezpečne dvíhali a búrka prudko zmietala loďou, námorníci vyhádzali časť nákladu 19 a na tretí deň aj lodné náradie. 20 Búrka zúrila niekoľko dní, nebolo vidieť slnko ani hviezdy, postupne sme strácali všetku nádej, že vyviazneme živí. 21 Keď už dlhší čas nikto na jedlo ani len nepomyslel, zašiel Pavol medzi námorníkov a povedal im: „Priatelia, mali ste ma poslúchnuť a prezimovať na Kréte. Boli by ste si ušetrili mnoho starostí a vyhli sa škode. 22 Neklesajte však na duchu a nestrácajte nádej, lebo nik z vás nezahynie, iba o loď prídeme. 23 Dnes v noci sa mi zjavil anjel. Iste ho poslal Boh, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal mi: ‚Neboj sa, Pavol, určite budeš stáť pred cisárom. Boh ti daroval aj životy všetkých, ktorí sa s tebou plavia.‘ 25 A tak hlavy hore, priatelia! Verím svojmu Bohu, že svoj sľub splní. 26 Máme sa zachrániť na nejakom ostrove.“ 27 Už štrnástu noc nás víchor hnal Stredozemným morom do neznáma, keď okolo polnoci sa zrazu lodníkom zamarilo, že na obzore sa ukázala nejaká pevnina. 28 Námorníci spustili olovnicu a namerali hĺbku okolo štyridsať metrov a o kúsok ďalej už len tridsať metrov. 29 Báli sa, že by sme mohli potme naraziť na nejaké skaliská, preto vzadu spustili štyri kotvy a všetci sme túžobne vyčkávali, kedy sa rozbrieždi. 30 Námorníci chceli zradne opustiť ohrozenú loď. Spustili na more záchranný čln, akože chcú spustiť kotvy z predku lode, 31 ale Pavol postrehol ich zámer a povedal dôstojníkovi a vojakom: „Pozor na nich! Ak nezostanú na lodi, nepodarí sa vám zachrániť.“ 32 Tu vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať preč. 33 Ešte prv ako sa rozvidnelo, povzbudzoval Pavol všetkých na lodi: „Už štrnásty deň takto vyčkávate na záchranu, trpíte hladom, a pritom nič nevezmete do úst. 34 Radím vám, aby ste sa najedli. Je to pre vaše dobro, inak nebudete vládať vyjsť na breh. Veď som vám povedal, že sa nikomu ani vlas na hlave neskriví.“ 35 Vzal chlieb, pred všetkými zaň nahlas poďakoval Bohu, rozlámal ho a začal jesť. 36 Všetkých to povzbudilo a takisto sa dali do jedenia. 37 Bolo nás na lodi dokopy dvestosedemdesiatšesť osôb. 38 Keď sme sa najedli, námorníci začali vyhadzovať do mora obilie, aby zmenšili ponor lode. 39 Konečne sa rozvidnelo. Zazreli sme pred sebou pás plochého pobrežia so zálivom, ale nik nepoznal, o akú pevninu ide. No rozhodli sme sa, že ak sa bude dať, pristaneme s loďou v zátoke. 40 Námorníci odsekli kotvy a nechali ich v mori a zároveň uvoľnili povrazy kormidiel a s prednou plachtou proti vetru zamierili k brehu. 41 Nabehli však na plytčinu a na nej loď zaviazla. Prova sa pevne zaborila do dna; korma lode bola vystavená náporu prudkých vĺn a pomaly sa začala rozpadávať. 42 Vojaci už chceli pozabíjať všetkých väzňov, aby niektorý z nich nedoplával na breh a neutiekol. 43 Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im to nedovolil. Nariadil, aby najprv skočili do vody tí, čo vedia plávať, 44 a ostatní nech si zadovážia dosky alebo nejaké trosky z lode a na nich nech sa pokúsia dostať na breh. Takto sa nikto neutopil a všetci sa dostali v poriadku na breh.