8. kapitola
Boh chce, aby sme boli slobodní
1 A tak tí, čo patria Kristu, sa už nemusia báť odsúdenia. 2 Pre nich už totiž neplatí zákon hriechu a smrti, lebo oživujúci Duch ich spod tohto zákona vyslobodil. 3 Z pazúrov hriechu sme sa nevymanili tým, že poznáme Božie prikázania, veď nie sme schopní ich dodržiavať, ale Boh našiel iný spôsob, ako nás zachrániť: poslal vlastného Syna v ľudskom tele, podobnom nášmu hriešnemu telu, ktorý zlomil vládu hriechu nad nami tým, že sa sám obetoval za naše hriechy. 4 A tak Kristovou zásluhou môžeme splniť požiadavky zákona, keď nekonáme to, čo chce telo, ale dáme sa viesť Duchom. 5 Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu. 6 Staré telesné zmýšľanie prináša smrť, ale Boží Duch dáva pokoj a život. 7 Človek, ktorý myslí iba na seba, vzpiera sa Bohu, nechce sa podrobiť jeho prikázaniam, ba ani nemôže. 8 Je ovládaný svojimi telesnými túžbami, a preto sa Bohu nemôže páčiť. 9 Ale vy nie ste takí. Ak vo vás pôsobí Boží Duch, premáhate svoje telesné žiadosti. No kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí jemu. 10 No ak je vo vás Kristus, vaše telo síce podlieha smrti, lebo ste zhrešili, ale Duch dáva život, lebo ste ospravedlnení. 11 Ak je Boží Duch vo vás, tak Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telo Duchom, ktorý je vo vás. 12 Preto, milí bratia, už nemusíme podliehať svojej starej povahe a robiť to, k čomu nás núti. 13 Lebo naše staré žiadosti nás ženú do smrti. Ale ak pomocou Ducha víťazíme nad telesnými žiadosťami, budeme žiť. 14 Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi. 15 A Boží Duch z nás nerobí vystrašených otrokov, ale členov Božej rodiny a dáva nám právo pristupovať k Bohu bez strachu a nazývať ho svojím Otcom. 16 Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti. 17 A ako deti máme spolu s Kristom aj podiel na jeho bohatstve. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve. Nádej pre celé stvorenstvo
18 Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie. 19 Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia. 20 S hriechom prišlo porušenie na všetko stvorené, 21 a predsa je tu nádej na vyslobodenie všetkého tvorstva. Svojim verným dá Boh slobodu a slávu a ostatnému tvorstvu vráti neporušenosť. 22 Veď vidíme, že všetko stvorenstvo vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach. 23 Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti. 24 Zachránení sme nádejou. Nádej, to je čakanie na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať. 25 Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, učíme sa trpezlivosti. 26 Ak sme pritom slabí, prichádza nám na pomoc Svätý Duch, veď často ani nevieme, ako by sme sa mali modliť, aby nás Boh mohol naozaj vypočuť. A vtedy sa za nás prihovára Svätý Duch s vrúcnosťou, aká sa nedá vyjadriť slovami. 27 A Boh, ktorý vidí do najhlbších záhybov ľudského srdca, vie, že Svätý Duch prosí za nás o to, čo sa zhoduje s jeho vôľou. 28 Ale jedno viem iste: všetko, čokoľvek sa stane, slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu. 29 Koho si Boh totiž vyvolil, toho aj určil, aby sa stal podobný jeho Synovi, prvému medzi mnohými bratmi. 30 A koho Boh na to určil, toho aj povolal do svojej blízkosti, ospravedlnil ho a dal mu svoju slávu. Božia bezmedzná láska
31 Môžeme si ešte čosi viac želať? Keď je Boh s nami, kto môže byť proti nám? 32 Boh, ktorý za nás obetoval vlastného Syna, ako by nám s ním nedaroval všetko? 33 Kto by sa odvážil obžalovať tých, ktorých si Boh vyvolil? Nikto, lebo Boh sám nás zbavil všetkej viny. 34 Kto by sa odvážil nás odsúdiť? Nikto, lebo Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a teraz nás obhajuje pred Otcom. 35 Čo by nás teda mohlo odlúčiť od Krista a jeho lásky? Utrpenie alebo strach? Prenasledovanie? Hlad? Bieda? Nebezpečenstvo alebo sama smrť? 36 Už žalmista o tom napísal: „Denne nás vydávajú pre teba na smrť, sme ako ovce na zabitie.“ 37 A predsa nad tým všetkým víťazíme v moci Ježiša Krista, ktorý nás tak veľmi miluje. 38 Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky: ani smrť ani život, ani anjeli ani démonské sily, ani prítomnosť ani budúcnosť, nijaká moc, 39 ani nebo ani peklo, ani čokoľvek iné v celom tvorstve nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorú Boh dokázal v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.