10. kapitola
Omyl Izraela
1 Milí bratia, z celého srdca túžim a neprestajne prosím Boha, aby aj môj národ bol spasený. 2 Lebo môžem dosvedčiť, že nadšene a horlivo chce slúžiť Bohu, ale chýba mu správne poznanie. 3 Nepochopili totiž, že Kristus za nich zomrel, aby ich zmieril s Bohom. Namiesto toho si vlastným úsilím chcú získať ospravedlnenie v Božích očiach, a tak sa Božej spravodlivosti vzpierajú. 4 Kristus naplnil zákon, a tým ukončil jeho vládu. Kto v neho uverí, bude ospravedlnený. 5 Ale ak by predsa chcel niekto obstáť pred Bohom plnením zákona, na toho sa vzťahujú Mojžišove slová: „Človek, ktorý plní moje ustanovenia, bude žiť.“ 6 Ale kto našiel cestu k Bohu vierou v Krista, ten môže povedať: „Nezaoberaj sa myšlienkou, kto vstúpi do neba, aby Krista priviedol dolu, 7 ani nehovor, kto zostúpi do hlbín, aby Krista vyviedol z ríše mŕtvych.“ 8 Kto verí, ten povie: „Blízko teba je slovo, je v tvojich ústach a v tvojom srdci.“ Je to slovo o viere v Krista, ktorého zvestujeme. 9 Lebo ak svojimi ústami vyznáš: „Ježiš Kristus je Pán!“ a ak celým srdcom uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený. 10 Lebo ak vo svojom srdci uveríme, získame ospravedlnenie pred Bohom, a ak svoju vieru vyznáme ústami, upevníme svoje spasenie. 11 Boh už ústami proroka Izaiáša povedal: „Kto verí, nebude zahanbený.“ 12 A tu nie je nijaký rozdiel medzi Židmi a ostatnými národmi. Boh je jeden a ten istý Pán, ktorý zo svojho bohatstva štedro dáva všetkým, čo ho o to prosia. 13 „Lebo každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený,“ predpovedal už prorok Joel. Izrael neprijíma Božiu ponuku
14 Ale ako môže niekto Boha vzývať, ak v neho neverí? A ako môže uveriť, ak o ňom nepočul? A ako počujú, keď im Božie slovo nikto nezvestoval? 15 Už Izaiáš o tom povedal: „Aké vzácne je, keď po vrchoch idú nohy toho, kto nesie posolstvo a ohlasuje pokoj a spásu.“ 16 Ale nie každý, kto toto radostné posolstvo počuje, ho aj prijme. Ten istý prorok Izaiáš si povzdychol: „Kto uveril našej zvesti?“ 17 Tak teda viera sa zrodí vtedy, keď niekto počuje radostnú zvesť. A hlásaním radostnej zvesti nás poveruje Kristus. 18 Ale ako je to so Židmi? Azda Božie slovo nikdy nepočuli? Pravdaže počuli. Veď aj žalmista Dávid napísal: „Ich hlas sa rozlieha po celej zemi, a ich slová až na okraj sveta.“ 19 Zostáva teda otázka: Čo ak toto posolstvo nepochopili? Veď už za Mojžišových čias Boh hovoril, že prebudí vo svojom ľude žiarlivosť a popudí ho tým, že dá spasenie nerozumným národom. 20 A neskôr Izaiášovými ústami povedal: „Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali.“ 21 Ale o svojom vlastnom ľude musel povedať: „Celý deň som vystieral ruky k národu neposlušnému a vzdorovitému.“