Predchádzajúca kapitola

27. kapitola

Judášova smrť

1 Ráno sa veľkňaz opäť zišiel so židovskými vodcami a radili sa, ako by donútili Rimanov, aby potvrdili rozsudok smrti.
2 Potom poslali spútaného Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. 3 Keď Judáš videl, že Ježiša odsúdili na smrť, trýznilo ho svedomie za to, že ho zradil. Vzal tridsať strieborných, ktoré dostal za zradu, a chcel ich vrátiť veľkňazom a židovským vodcom. 4 „Zhrešil som, zradil som nevinného človeka!“ „Čo nás po tom. To je tvoja vec!“ odsekli mu ľahostajne. 5 Odhodil peniaze na zem v chráme, vybehol von a obesil sa. 6 Veľkňazi pozbierali peniaze a povedali si: „Čo s nimi? Do chrámovej pokladnice to nemôžeme dať. Lipne na nich krv!“ 7 Dohodli sa teda, že za ne kúpia pozemok, kde hrnčiari voľakedy kopali hlinu, a že tam budú pochovávať cudzincov, ktorí zomrú v Jeruzaleme. 8 A tak sa to pole dodnes volá „Krvavé pole.“ 9 Tak sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: „Vzali tridsať strieborných, cenu človeka, na akú ho ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole, ako im Boh prikázal.“

Rozsudok smrti

11 Ježiša predviedli pred rímskeho miestodržiteľa Piláta. Spýtal sa ho: „Tak ty si židovský kráľ?“ „Ty sám to hovoríš,“ odpovedal Ježiš.
12 Ale na ostatné žaloby veľkňazov a židovských vodcov Ježiš vôbec neodpovedal. 13 „Nepočuješ, z čoho ťa obviňujú?“ vyzval ho Pilát. 14 Ale na jeho nesmierne prekvapenie Ježiš mlčal a neobhajoval sa. 15 Bolo zvykom, že cez veľkonočné sviatky vladár prepustil jedného väzňa podľa želania ľudu. 16 V tom čase bol vo väzení povestný zločinec Barabáš. 17 Keď sa ľudia toho rána zhromaždili pred Pilátovým domom, spýtal sa ich: „Koho vám mám prepustiť, Barabáša alebo Ježiša, vášho Mesiáša?“ 18 Vedel, že Ježiša zo závisti udali veľkňazi. 19 Keď Pilát sedel v sudcovskom kresle, dostal odkaz od svojej ženy: „Ruky preč od toho spravodlivého človeka. Kvôli nemu ma v noci prenasledovali strašné sny.“ 20 Židovskí veľkňazi a predstavitelia ľudu medzitým presviedčali zástupy, aby žiadali slobodu pre Barabáša a smrť pre Ježiša. 21 Keď sa Pilát znova spýtal, koho z tých dvoch má prepustiť, ozval sa krik: „Barabáša!“ 22 „A čo mám urobiť s Ježišom, vaším Mesiášom?“ „Ukrižuj ho!“ kričal dav. 23 „A čoho sa vlastne dopustil?“ namietal Pilát. „Ukrižuj ho, ukrižuj!“ ešte naliehavejšie sa domáhal dav. 24 Keď Pilát videl, že jeho úsilie zachrániť Ježiša je márne a dav je čoraz zúrivejší, dal si doniesť nádobu s vodou, pred očami všetkých si umyl ruky a povedal: „Som čistý od krvi tohto človeka. Je nevinný, zodpovednosť leží na vás!“ 25 „Nech trest za jeho vyliatu krv padne na nás a na naše deti!“ kričal rozvášnený dav. 26 A tak im prepustil Barabáša, Ježiša nariadil zbičovať a dal súhlas, aby ho ukrižovali. 27 Rímski vojaci odviedli Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú čatu. 28 Vyzliekli ho, cez plecia mu prehodili šarlátový plášť, 29 uplietli mu z tŕnia korunu, narazili mu ju na hlavu a do pravej ruky mu dali palicu. Potom si pred ním kľakali a posmievali sa mu: „Nech žije židovský kráľ!“ 30 Pľuvali naňho a bili ho po hlave palicou. 31 Keď sa mu do vôle naposmievali, strhli z neho plášť, zasa mu obliekli jeho rúcho a viedli ho na popravisko.

Ukrižovanie

32 Cestou stretli človeka z Kyrény v Afrike, ktorý sa volal Šimon, a prinútili ho, aby niesol Ježišov kríž.
33 Došli na miesto zvané Golgota, čiže Lebka. 34 Tam mu dali piť skysnuté víno zmiešané so žlčou, aby ho omámilo. Ale keď ochutnal, odmietol. 35 Potom ho pribili na kríž a losovaním si rozdelili jeho rúcho. Tak sa naplnilo jedno z proroctiev: „Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali.“ 36 Posadali si okolo neho a strážili ho. 37 Nad hlavu mu pripevnili nápis s jeho previnením: „Ježiš, kráľ Židov.“ 38 Toho rána ukrižovali spolu s ním dvoch zločincov, jedného po jeho pravej, druhého po ľavej strane. 39 Ľudia, čo šli okolo, sa mu posmievali: 40 „Tak to si ty chcel zboriť chrám a za tri dni ho postaviť? Teraz ukáž svoju moc a zachráň sám seba. Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ 41 Aj veľkňazi a židovskí vodcovia sa k nim pridali: 42 „Iných zachraňoval, a sám seba nemôže zachrániť. Židovský kráľ — a visí na kríži! Zostúp dolu a uveríme ti. 43 Dúfal v Boha, vravel, že je Boží Syn. Tak nech ho teraz vyslobodí Boh.“ 44 A zločinci, čo s ním boli ukrižovaní, ho podobne potupovali.

Ježišova smrť

45 Napoludnie sa zrazu nad celým krajom rozprestrela tma a trvala tri hodiny.
46 A vtedy zvolal silným hlasom: „Eli, Eli, lama sabachtani?“ čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47 Niektorí z tých, čo tam stáli, sa domnievali, že volá proroka Eliáša. 48 Jeden z nich bežal po špongiu, namočil ju do octu, nabodol na tyč a dával mu piť. 49 Ostatní ho okrikovali: „Len ho nechaj, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ 50 Potom Ježiš opäť skríkol mocným hlasom a skonal. 51 V tej chvíli sa v chráme roztrhol záves odhora až nadol, zem sa chvela, skaly pukali 52 a hroby sa otvárali. 53 Keď potom Ježiš vstal z mŕtvych, mnohí v Jeruzaleme dosvedčovali, že videli vzkriesených z tých hrobov. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, premkla ich hrôza a vraveli: „To bol naozaj Boží Syn!“ 55 Z diaľky sa prizeralo aj mnoho žien, ktoré prišli za Ježišom až z Galiley a starali sa oňho i o jeho učeníkov. 56 Medzi nimi bola aj Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Jakuba a Jána Zebedejovcov.

Ježišov pohreb

57 Keď nastal večer, prišiel bohatý človek z Arimatey, volal sa Jozef, a tiež patril k Ježišovým nasledovníkom.
58 Dal sa ohlásiť u Piláta a poprosil ho, aby mu vydal Ježišovo telo. Pilát mu vyhovel. 59 Jozef zavinul Ježišovo telo do čistého plátna 60 a uložil ho do hrobu, ktorý si dal vytesať v skale. Vchod do hrobu dal po pohrebe privaliť balvanom. Potom odišiel. 61 Dve Márie — jedna z nich bola Mária Magdaléna — sa prizerali pohrebu. 62 Na druhý deň — v sobotu, po prípravnom dni sviatkov — veľkňazi a farizeji sa zhromaždili u Piláta 63 a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca svojho času povedal: ‚Po troch dňoch opäť vstanem k životu.‘ 64 Daj teda aspoň tri dni strážiť hrob, lebo prídu jeho učeníci, ukradnú ho a potom budú ľudí presviedčať, že vstal z mŕtvych. A to by bol ešte väčší podvod ako prvý!“ 65 „Dobre,“ povedal Pilát, „máte vlastnú stráž, tak si ho strážte.“ 66 A tak aj urobili, postavili k hrobu stráž, dokonca zapečatili balvan, ktorým bol hrob privalený.
Nádej pre každého. Copyright © 1993 Biblica, Inc. Použité s dovolením. Všetky práva vyhradené celosvetovo.