1Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Dôrazne vám hovorím, že niektorí z vás už za svojho života uvidia, ako sa Božie kráľovstvo prejaví vo svojej moci.“2Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili spolu na jeden z vrchov. Boli tu celkom sami.
Zrazu sa s Ježišom stala zvláštna zmena. 3Odev mu zbelel ako sneh — skvel sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť. 4Tu zbadali dvoch mužov, ako sa zhovárajú s Ježišom. Boli to Eliáš a Mojžiš.5Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Hneď vám trom postavíme stany. Pre každého jeden!“6Od vzrušenia si ani neuvedomoval, čo vraví. Učeníkov videnie celkom vyviedlo z miery.7Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“8Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša už nikoho nevideli.9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým nevstane z mŕtvych. 10Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych.“11Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že pred príchodom Mesiáša sa musí vrátiť Eliáš?“ 12Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Mesiáš musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať? 13Hovorím vám, Eliáš už prišiel a pripravil mi cestu, ale naložili s ním, ako sa im páčilo, tak ako aj predpovedali proroci.“
Uzdravenie posadnutého chlapca
14Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom. 15A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho. 16Spýtal sa ich: „O čom sa to dohadujete?“17Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch. 18Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.“19„Ach, kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“20Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.21„Odkedy tým trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala. 22Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“23„Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Kto verí, môže všetko!“24Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!“25Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“26Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel. 27Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať. 28Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?“29Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!“
Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti
30Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo. 31Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.32Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
Spor o prvenstvo
33Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“34Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.35Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť.“36Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37„Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“38Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás.“39Ježiš namietol: „Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne. 40Kto nie je proti nám, je s nami. 41A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu. 42Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.43Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa. 45A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby.47A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa, 48kde nárek neprestane a oheň nevyhasne.49Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok. 50Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“