3. kapitola
Ježiš uzdraví človeka s nevládnou rukou
1 Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou. 2 Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť. 3 A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu, 4 a potom sa spýtal prítomných: „Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?“ Ale nikto mu neodpovedal. 5 Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú. 6 Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť. Uzdravovanie pri jazere
7 Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska, 8 z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko—ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči. 9 Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili. 10 Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli. 11 A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“ 12 Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo. Ježiš si povolá dvanástich apoštolov
13 Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov. 14 Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať, 15 uzdravovať a vyháňať démonov. 16 Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17 Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu, 18 Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil. Ježiša obviňujú, že má satanskú moc
20 Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť. 21 Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum. 22 A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou. 23 Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana? 24 Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť. 25 Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne. 26 A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec. 27 A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana. 28 No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu. 29 Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy.“ 30 To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha. Kto patrí do Ježišovej rodiny
31 K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať. 32 „Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval. 33 „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich. 34 Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia. 35 Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“