1Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona už dávno hľadali vhodnú príležitosť, ako by sa Ježiša tajne zmocnili a dali ho zabiť.2„Ale nesmieme to urobiť cez Veľkú noc, lebo by sa ľud mohol vzbúriť,“ vraveli.3Ježiš bol v tom čase v Betánii hosťom Šimona, ktorý kedysi trpel malomocenstvom. Práve sedeli pri stole, keď do domu vstúpila žena s alabastrovou nádobkou drahocenného voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila nádobku a olej vyliala Ježišovi na hlavu.4Niektorí sa rozhorčovali: „Načo také zbytočné mrhanie? 5Veď ten olej má obrovskú cenu! Mali sme ho radšej predať a peniaze rozdať chudobným!“6Ale Ježiš im povedal: „Nechajte ju. Prečo jej to zazlievate? Preukázala mi dobro. 7Chudobných bude vždy dosť a budete mať príležitosť im pomáhať, ale ja už nebudem dlho s vami.8Urobila, čo mohla: už vopred natrela moje telo, ako sa to robieva pred pohrebom. 9Počujte, čo vám poviem: Kdekoľvek na svete sa bude hlásať radostná zvesť o záchrane, tam sa bude pripomínať aj tento jej čin.“10Tu vstal Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich učeníkov, a pobral sa k veľkňazom, aby Ježiša zradil.11Keď veľkňazi vypočuli Judáša, veľmi sa potešili a sľúbili mu odmenu. Odvtedy Judáš striehol na vhodnú príležitosť, aby ho zradil.
Príprava veľkonočnej večere
12V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď sa zabíjal a jedol veľkonočný baránok, spýtali sa učeníci Ježiša: „Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13Ježiš vybral dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta, stretnete tam človeka, ktorý bude niesť džbán s vodou. Choďte za ním, 14vojdite do domu, do ktorého vstúpi, a povedzte majiteľovi: ‚Náš Majster nás posiela, aby si nám ukázal miestnosť, kde budeme jesť veľkonočného baránka.‘ 15A on vás zavedie do hornej priestrannej, už nachystanej dvorany. Tam pripravte večeru.“16Dvaja učeníci šli teda do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru.
Označenie zradcu
17Večer ta prišiel Ježiš aj s učeníkmi. 18Keď sedeli pri stole a jedli, obrátil sa na nich: „Počujte, čo vám teraz poviem: Jeden z vás, ktorí ste teraz so mnou pri stole, ma zradí.“19Učeníkov to ohúrilo a spytovali sa jeden po druhom: „Som to azda ja?“20Zopakoval im: „Je to jeden z vás dvanástich, ktorý si naberá z jednej misy so mnou. 21Syn človeka musí zomrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto Syna človeka zrádza. Bolo by mu lepšie, keby sa vôbec nebol narodil.“22Keď jedli, vzal chlieb, poďakoval zaň Bohu, lámal ho a podával im ho so slovami: „Jedzte, to je moje telo!“23Potom vzal kalich s vínom, aj zaň sa poďakoval a podal ho učeníkom. Pili z neho všetci. 24Pritom im vravel: „To je moja krv, preliata za mnohých ako pečať novej zmluvy medzi Bohom a človekom. 25A hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, keď budem piť z nového kalicha v Božom kráľovstve.“26Napokon zaspievali pieseň a vyšli na Olivový vrch.27Cestou ich Ježiš upozornil: „Túto noc ma všetci opustíte. Prorok o tom napísal: ‚Zabijú pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘ 28Ale vstanem z mŕtvych a pôjdem napred do Galiley, kde sa stretneme.“29Peter sa zariekal: „Aj keby ťa všetci zradili, ja ťa neopustím.“30Ježiš mu odpovedal: „Zapamätaj si, čo ti poviem: Skôr ako kohút ráno druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“31Ale Peter ešte zápalistejšie tvrdil: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“ Aj ostatní sa takto zariekali.32Prišli do olivového sadu zvaného Getsemanská záhrada. Tu povedal Ježiš učeníkom: „Počkajte na mňa, kým sa pomodlím.“33Vzal so sebou iba Petra, Jakuba a Jána. Zrazu na neho doľahol strach a úzkosť. 34Priznal sa im: „Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“35Odišiel kúsok ďalej, padol na zem a modlil sa, aby, ak je to možné, nemusel podstúpiť strašné utrpenie, ktoré ho čaká.36Volal: „Otče, Otče, ty všetko môžeš. Nedaj mi piť z tohto kalicha utrpenia. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja.“37Vrátil sa k trom učeníkom a videl, že spia. Prebudil Petra: „Šimon, ty spíš? Nevydržal si bdieť so mnou ani hodinku? 38Bdejte a modlite sa, aby ste obstáli v prichádzajúcej skúške. Viem, aj by ste chceli, ale telo je slabé.“39A znova sa vzdialil a opakoval tú istú modlitbu. 40Keď sa vrátil, učeníci znova spali. Pre únavu nevládali premôcť spánok, no nevedeli, čo povedať na ospravedlnenie.41Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte? Ešte odpočívate? Už dosť! Prichádza chvíľa, keď Syna človeka vydajú do rúk zlých ľudí. 42Vstaňte a poďte, môj zradca je už tu!“43Len čo to dopovedal, prišiel Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov, a s ním veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu.44Zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Koho bozkám, to je on. Chyťte ho a odveďte.“ 45Ihneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Pozdravujem ťa, Majstre!“ a bozkal ho. 46Ozbrojenci ihneď Ježiša lapili a zajali. 47Jeden z učeníkov vytasil meč a sekol jedného z útočníkov tak, že mu odťal ucho.48Ježiš im povedal: „Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? 49Veď som predsa každý deň učil v chráme. Tam ste si na mňa netrúfli? Ale muselo sa to stať takto, aby sa splnila predpoveď prorokov.“50Vyľakaní učeníci sa rozpŕchli. Len jeden chlapec s plachtou prehodenou cez holé telo sledoval Ježiša z diaľky. 51Keď sa ho strážcovia pokúsili zadržať, vytrhol sa im z rúk. 52Plachtu im nechal a utiekol.
Ježiš pred súdom
53Ježiša odviedli k veľkňazovi, kde sa hneď zhromaždili najvyšší kňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu. 54Peter sa opatrne pobral za nimi a dostal sa až na nádvorie veľkňazovho paláca. Tam sa zamiešal medzi strážcov a zohrieval sa pri ohni.55Medzitým veľkňaz a jeho poradný zbor márne hľadali dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť. 56Našli sa síce mnohí falošní svedkovia, ale ich výpovede si odporovali.57Napokon niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58„Počuli sme ho, ako hovoril: ‚Zbúram tento chrám postavený ľudskými rukami a za tri dni postavím iný bez pomoci ľudských rúk.‘“ 59Ale ani tieto výpovede sa nezhodovali.60Tu sa ujal slova veľkňaz a spýtal sa Ježiša: „Ako vyvrátiš tieto obvinenia? Čo uvedieš na svoju obhajobu?“61Ale Ježiš mlčal a neobhajoval sa.
Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Si Kristus, Boží Syn?“62Ježiš odpovedal: „Áno, som. Uvidíte ma, ako sedím po pravom boku Všemohúceho a ako sa vraciam na zem v nebeských oblakoch.“63Tu veľkňaz roztrhol svoje vrchné rúcho na znak pobúrenia a povedal: „Stačí! Nepotrebujeme ďalších svedkov. 64Sami ste počuli, ako sa rúha. Aký rozsudok si zaslúži?“
Jednohlasne ho odsúdili na smrť. 65Niektorí začali naňho pľuvať, zaviazali mu oči, bili ho po tvári a pokrikovali naňho: „Kto ťa udrel, ty prorok?“ Aj strážcovia sa doňho pustili a bili ho palicami.
Peter zaprie Ježiša
66Medzitým jedna z veľkňazových slúžok zbadala Petra pri ohni, 67premerala si ho a povedala: „Aj ty si jeden z tých, čo chodili s tým Ježišom Nazaretským!“68Preľaknutý Peter sa vyhováral: „Nechápem, o čom to hovoríš!“ Nenápadne sa vykradol z nádvoria a vtom prvý raz zakikiríkal kohút.69Slúžka ho po chvíli opäť zazrela a upozornila okolostojacich: „Ten človek je jeden z Ježišových nasledovníkov!“70Ale Peter to znova poprel. No o chvíľu ktosi z tých, čo tam stáli, doňho začal dorážať: „Určite k nim patríš, si predsa z Galiley, aj reč ťa prezrádza!“71Ale Peter sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte!“72Vtom kohút zakikiríkal druhý raz. A tu si Peter spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako kohút druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“ Odišiel a rozplakal sa.