1Ježiš často hovoril v podobenstvách. Tu je ďalšie z nich:
„Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval do cudzej krajiny. 2Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril. 3Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.4Majiteľ ta poslal iného. Zaobchádzali s ním ešte horšie, vážne ho zranili na hlave a vyhnali. 5Poslal teda ďalšieho, no toho zabili. Majiteľ postupne vyslal ešte niekoľkých poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili a niektorých usmrtili. 6Napokon poslal svojho jediného milovaného syna. Domnieval sa, že aspoň naňho budú brať ohľad.7Ale keď nájomníci videli, ako prichádza, povedali si: ‚To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.‘ 8A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice.9Čo myslíte, čo urobí majiteľ, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným. 10Spomeňte si, čo je napísané v Písme: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným, najdôležitejším v celej stavbe. 11To vykonal Pán a to je zázrak v našich očiach.‘“12Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Radi by sa ho boli zmocnili, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. A tak sa toho museli predbežne vzdať a odísť.
Spor o daň cisárovi
13Poslali za ním niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho prichytili v reči a mohli ho obžalovať. 14Povedali: „Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám: máme platiť Rímu dane, alebo nie?“15Ježiš postrehol pascu, ktorú mu nastavili, a povedal: „Ukážte mi peniaz!“16Podali mu rímsku mincu. Spýtal sa ich: „Čí obraz a meno je na tejto minci?“ Odpovedali: „Rímskeho cisára.“ —17„Tak dajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dajte Bohu.“ Takúto odpoveď nečakali.
Spor o vzkriesenie
18Potom prišli k nemu so zákernou otázkou saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie z mŕtvych, a dali mu takúto otázku:19„Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané: Ak zomrie ženatý muž a nezanechá po sebe nijakého dediča, je jeho slobodný brat povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka. 20Teraz ti vyrozprávame príbeh: Bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti. 21Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný. 22Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena.23Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!“24Ježiš odpovedal: „Vaša chyba je v tom, že nepoznáte Písmo a neveríte v Božiu moc. 25Manželstvo patrí k pozemskému životu. Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli.26A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste o Mojžišovi, ako sa mu Boh ozval z horiaceho kra: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov?27Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!“
Najdôležitejšie prikázanie
28Tieto rozhovory sledoval jeden z učiteľov Zákona a Ježišova odpoveď saducejom sa mu veľmi zapáčila. A tak sa ho spýtal: „Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?“29Ježiš mu odpovedal: „Najdôležitejšie prikázanie znie takto: Počuj, Izrael! Pán Boh je jediný Pán. 30Miluj ho z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!31A druhé prikázanie je: Miluj iných ľudí tak, ako miluješ seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto.“32„Správne si to povedal,“ súhlasil učiteľ Zákona. „Je len jeden Boh a okrem neho iného niet. 33Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a iných ľudí milovať ako seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári.“34Keď Ježiš počul, ako správne to pochopil, povedal mu: „Ty nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nikto neodvážil obťažovať otázkami.
Kto je Kristus?
35Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: „Z čoho učitelia Zákona usudzujú, že Kristus musí byť potomkom kráľa Dávida? 36Veď sám Dávid, inšpirovaný Duchom Svätým, napísal: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď na čestnom mieste vedľa mňa, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím pod nohy.‘ 37Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako by mohol byť teda Dávidovým synom?“38Ježiš mal vždy mnoho nadšených poslucháčov. Raz ich varoval:
„Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú úctivo zdraviť a klaňať sa im. 39Radi vyhľadávajú predné miesta v modlitebniach a čestné miesta na hostinách. 40Radi vyjedajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Pretože iných učia, no sami sa takto správajú, Boh ich tým prísnejšie potrestá.“
Dar vdovy
41Raz si Ježiš sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako ľudia vhadzujú do nej peniaze. Mnohí bohatí vkladali do nej vysoké sumy. 42No tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila do pokladnice iba dve drobné mince.43Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: „Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako boháči? 44Tí dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto vdova dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“