1Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma.2Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel. 3Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho sluhu. 4Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu pomohol.5Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu.“6Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: „Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu. 7Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie. 8Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom vyšších dôstojníkov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘ tak ide, a ak rozkážem inému: ‚Príď!‘ tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘ tak to urobí!“9Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: „Vravím vám, že ani v izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!“10Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.
Ježiš vráti život chlapcovi z Naimu
11Hneď nato sa pobral do mesta Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12Keď došli k mestskej bráne, stretli pohrebný sprievod. Pochovávali jediného syna istej vdovy. Sprevádzal ju veľký zástup ľudí.13Keď ju Pán videl, prišlo mu jej ľúto a povedal: „Neplač!“ 14Potom pristúpil bližšie k máram, dotkol sa ich a tí, čo ich niesli, zastali. Povedal: „Chlapec, vravím ti, vstaň!“15Tu si mŕtvy sadol a začal sa zhovárať s tými, čo boli okolo neho. Tak Ježiš vrátil matke syna.16Všetkých zachvátil veľký strach a zvelebovali a oslavovali Boha: „Veľký prorok povstal medzi nami! Boh navštívil svoj ľud!“17Správa o tejto udalosti sa rozniesla po celom Judsku i po celom okolí.
Ježiš a Ján Krstiteľ
18O tom všetkom sa dozvedel aj Ján od svojich učeníkov. Zavolal si dvoch z nich 19a poslal ich k Ježišovi: „Si naozaj Mesiáš, alebo máme čakať niekoho iného?“20Keď prišli k Ježišovi s touto otázkou, 21zastihli ho práve uprostred veľkého zástupu, ako uzdravoval chorých, chromých, postihnutých duševnými chorobami a mnohým slepým vracal zrak. 22Odpovedal im: „Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú celkom zdraví, hluchí počujú, mŕtvi ožívajú a chudobným sa zvestuje radostná správa. 23Šťastný je každý, kto o mne nepochybuje.“
Ježišovo svedectvo o Jánovi
24Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš rozprávať o Jánovi zástupom: „Keď ste šli na judskú púšť, čo ste chceli obdivovať? Trstinu kolísanú vetrom? 25Alebo ste chceli vidieť človeka oblečeného do prepychových šiat? Takí bývajú iba v palácoch. 26Alebo ste chceli počuť proroka? Áno, poznali ste ešte niekoho väčšieho ako proroka. 27Ján je ten, o ktorom prorok Malachiáš napísal: ‚Posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu.‘ 28Ján dostal najväčšiu úlohu zo všetkých ľudí: oznámiť, že Kristus prichádza. A predsa aj najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako Ján.“29Všetci, ktorí počuli Jána kázať — a boli medzi nimi aj ľudia pochybnej povesti — prijali Jána ako Božieho posla, a preto sa dali od neho pokrstiť. 30Farizeji a učitelia Zákona však Jánov krst odmietli, lebo nepochopili, že aj oni potrebujú Božie odpustenie.31Ježiš pokračoval: „Ku komu môžem prirovnať týchto ľudí? Komu sa podobajú? 32Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú: ‚Pískali sme vám, no netancovali ste.‘ — ‚A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste.‘ 33Keď sa Ján Krstiteľ postil a nevzal do úst ani kvapku vína, vraveli ste, že je fanatik, 34ale keď Syn človeka je a pije, vravíte pohŕdavo: ‚Pozrite sa na toho žrúta a pijana, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou.‘ 35Ale kto prijme Božiu múdrosť, ten to pochopí.“
Hriešnica vo farizejovom dome
36Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním. 37V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom. 38S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala vonným olejom.39Keď to videl hostiteľ, povedal si v duchu: „Keby to bol prorok, vedel by, aká je to žena, a nedovolil by, aby sa ho taká hriešnica vôbec dotkla.“40Tu ho Ježiš oslovil: „Rád by som sa ťa, Šimon, na niečo spýtal.“ —
„Prosím, len vrav,“ povedal Šimon.41„Jeden z veriteľov mal dvoch dlžníkov. Prvý mu bol dlžný päťsto strieborných, druhý päťdesiat. 42Keďže ani jeden nemal z čoho dlžobu zaplatiť, odpustil obidvom. Čo myslíš, ktorý z tých dvoch ho bude mať radšej?“ —43„Myslím, že ten, ktorému viac odpustil,“ odpovedal Šimon.
„Správne uvažuješ,“ odpovedal Ježiš.44Potom ukázal na ženu pri svojich nohách a povedal Šimonovi: „Pozri na tú ženu. Prišiel som do tvojho domu, ale ty si mi nedoniesol vodu na umytie nôh, ako je zvykom; táto žena mi ich umyla svojimi slzami a poutierala vlastnými vlasmi. 45Na uvítanie si ma nebozkal, ale táto žena mi neprestáva bozkávať nohy. 46Nepotrel si mi hlavu olejom, ale ona mi vzácnym olejom natierala nohy. 47A preto ti vravím, že jej mnohé hriechy sú odpustené, lebo mi prejavila veľkú lásku. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje!“48A na to povedal žene: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“49Tí, ktorí s ním sedeli za stolom, vraveli si v duchu: „Ktože je to, že si trúfa odpúšťať hriechy?“50A Ježiš ešte raz povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji!“