1Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia 2s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu.3„Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal. 4Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?“5Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili. 6Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok.“ 7Napokon mu odpovedali: „Nevieme, kto poslal Jána.“8Ježiš im na to povedal: „Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril.“
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
9Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami. 11Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali. 12Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.13‚Čo mám robiť?‘ spytoval sa majiteľ vinice v duchu. ‚Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.‘14Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán: ‚Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.‘ 15Vyvliekli ho teda z vinice a zabili. 16Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným.“ —
„Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili,“ namietali tí, čo ho počúvali.17Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Čo teda znamenajú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným?‘“ 18A doložil: „Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“19Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.
Spor o dani
20Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť. 21Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: „Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek. 22Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?“23Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal: 24„Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?“
Odpovedali mu: „Cisárovo.“25Nato im Ježiš povedal: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“26Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.
Spor o vzkriesení
27Tu pristúpili k nemu niektorí saduceji — tí popierajú zmŕtvychvstanie — a povedali mu: 28„Podľa Mojžišovho zákona, ak nejaký muž umrie bezdetný, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a zachovať meno mŕtveho. 29Predstavme si rodinu, kde by bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka. 30Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí. 31Tak sa to zopakovalo aj s ďalšími. Všetci pomreli a nezanechali deti. 32Napokon zomrela aj žena. 33Komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?“34Ježiš im na to odpovedal: „Manželstvo je len v pozemskom živote. 35Tí, ktorí budú hodní vstať z mŕtvych a dostať sa do neba, sa už nebudú ženiť. 36A nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života.37A čo sa týka vašej otázky, či je vzkriesenie, alebo nie, to naznačil Mojžiš, keď opisuje, ako sa mu zjavil Boh v horiacom kri. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba. 38Ak je Pán Bohom určitej osoby, to znamená, že tá osoba je živá, a nie mŕtva! Z Božieho hľadiska sú teda všetci živí.“39„Majstre, dobre si im odpovedal!“ poznamenali niektorí z učiteľov Zákona. 40A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.
Kto je Kristus?
41No tu sa ich Ježiš spýtal: „Ako môžu nazývať Mesiáša synom Dávidovým? 42Veď sám Dávid hovorí v knihe žalmov: ‚Povedal Hospodin môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.‘ 44Ako by teda mohol byť Mesiáš Dávidovým potomkom, keď ho nazýva svojím Pánom?“45Učeníkom potom pred všetkými povedal: 46„Varujte sa takých znalcov Zákona, ktorí sa radi ukazujú v honosných odevoch a čakajú, že ich ľudia budú na uliciach úctivo zdraviť. Pri bohoslužbách sedávajú v prvých radoch a na hostinách si vyhradzujú čestné miesta. 47Dlho sa modlievajú, aby urobili dobrý dojem, a nehanbia sa dať hostiť vdovám. Takých postihne prísny súd.“