1„Nie je možné, aby neprišli pokušenia,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „ale beda tomu, kto ich spôsobuje. 2Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých. 3Vystríham vás predtým.“
O odpúšťaní„Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. 4A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou: ‚Ľutujem to,‘ zakaždým mu odpusť.“
Sila viery
5Jedného dňa poprosili učeníci Pána: „Daj nám viac viery!“6Odpovedal im: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora,‘ stalo by sa to. 7A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, 8nie je zbavený domácich povinností. 9Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu? 10Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte: ‚Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou!‘“
Uzdravenie desiatich malomocných
11Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12Keď prichádzal k jednej dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastali 13a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!“14Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“
Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby.15Keď jeden z nich zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán.17Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vás desiatich? Kde je deväť ostatných? 18Prečo sa nevrátili, aby sa poďakovali Bohu ako tento cudzinec?“19Potom sa obrátil k Samaritánovi a doložil: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Buďte pripravení na môj návrat
20Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: „Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. 21Ani sa nedá povedať: ‚Je tu alebo tam.‘ Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!“22Svojim učeníkom však povedal: „Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. 23Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť: ‚Kristus je tam,‘ alebo: ‚Je tuná!‘ Nežeňte sa ta a nechoďte za ním. 24Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat. 25Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.26V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema. 27Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe.28Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali — 29až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka.31V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov. 32Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou. 33Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť. 34V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane. 35Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane. 36Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane.“37Učeníci sa ho spýtali: „Kde to bude, Pane?“
Ježiš im odpovedal: „Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy.“