17. kapitola
Varovanie pred zvodmi
1„Nie je možné, aby neprišli pokušenia,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „ale beda tomu, kto ich spôsobuje. 2Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých. 3Vystríham vás predtým.“O odpúšťaní„Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. 4A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou: ‚Ľutujem to,‘ zakaždým mu odpusť.“Sila viery
5Jedného dňa poprosili učeníci Pána: „Daj nám viac viery!“6Odpovedal im: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora,‘ stalo by sa to. 7A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, 8nie je zbavený domácich povinností. 9Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu? 10Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte: ‚Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou!‘“Uzdravenie desiatich malomocných
11Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12Keď prichádzal k jednej dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastali 13a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!“14Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby.15Keď jeden z nich zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán.17Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vás desiatich? Kde je deväť ostatných? 18Prečo sa nevrátili, aby sa poďakovali Bohu ako tento cudzinec?“19Potom sa obrátil k Samaritánovi a doložil: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“Buďte pripravení na môj návrat
20Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: „Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. 21Ani sa nedá povedať: ‚Je tu alebo tam.‘ Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!“22Svojim učeníkom však povedal: „Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. 23Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť: ‚Kristus je tam,‘ alebo: ‚Je tuná!‘ Nežeňte sa ta a nechoďte za ním. 24Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat. 25Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.26V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema. 27Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe.28Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali — 29až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka.31V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov. 32Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou. 33Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť. 34V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane. 35Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane. 36Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane.“37Učeníci sa ho spýtali: „Kde to bude, Pane?“Ježiš im odpovedal: „Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy.“