1Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich iných nasledovníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.2Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo. 3Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov. 4Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv. A cestou sa nezdržiavajte.5Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte: ‚Pokoj tomuto domu.‘ 6Ak vás prijmú srdečne, pokoj sa naozaj usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám.7Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a neváhajte prijať ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.8Ak vás prijmú v niektorom meste, pridŕžajte sa týchto zásad: jedzte všetko, čím vás ponúknu, 9uzdravujte chorých a hlásajte: ‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘10Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste: 11‚Vytriasame na vás ešte aj prach, čo sa na nás prichytil. 12Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo, no keďže ho odmietate, čaká vás Boží súd. A vtedy bude aj skazenej Sodome ľahšie ako vám.‘“
Beda neveriacim mestám
13Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korozaim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone boli stali také zázraky ako u vás, jeho obyvatelia by sa už dávno boli kajali, obliekali sa do vrecoviny a sedeli by v popole. 14A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám. 15A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Budete sa vyvyšovať až do neba? Nie, až do pekla budete zvrhnutí.“16Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto vás odmieta, mňa odmieta, odmieta toho, ktorý ma poslal.“
Návrat učeníkov
17Neskôr sa tí sedemdesiati učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje.“18Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk! 19Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám neuškodí. 20Ale neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, no radujte sa z toho, že sú vaše mená napísané na zozname nebeských občanov.“
Ježiš velebí otca
21V tej chvíli naplnil Boží Duch Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí mi dôverujú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči. 22Všetko si mi zveril; len ty vieš, kto som, a ja viem, kto si ty, a vie to aj ten, komu to budem chcieť zjaviť.“23Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči. 24Mnohí dávni proroci a králi túžili vidieť a počuť, čo vy vidíte a počujete, ale nepočuli.“
Najväčšie prikázanie
25Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“26Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“27Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“28„Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“
Znalec Písma sa však ďalej 29pýtal: „Ale kto je môj blížny?“
Milosrdný Samaritán
30Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste.31Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel. 32Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc.33Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi, 34pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘“36„Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ — 37„Ten, čo mu pomohol,“ odpovedal učiteľ Zákona. „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.
Mária a Marta
38Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta. 39Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.40Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“41Ale Ježiš jej povedal: „Milá Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci. 42A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“