1Potom sa Ježiš preplavil na druhý breh Galilejského mora, ktoré sa nazýva aj Tiberiadské jazero. 2Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých. 3Ježiš vystúpil na návršie a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi. 4Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami 5a Ježiš zo svojho vyvýšeného miesta videl, že sa k zástupu jeho učeníkov pripojuje mnoho pútnikov.
Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa ho: „Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?“ 6Ježiš chcel otázkou vyskúšať Filipovu vieru. Sám už vedel, ako to vyrieši.7Filip mu odpovedal: „Aj keby sme kúpili za plný voz chleba, sotva by sa z neho čo len kúsok ušiel každému.“8Tu jeden z učeníkov, Šimonov brat Andrej, upozornil: 9„Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých ľudí!“10„Povedzte, aby si všetci posadali!“ rozkázal Ježiš učeníkom. A tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu; len mužov tam bolo asi päťtisíc.11Ježiš vzal tých päť chlebov, poďakoval sa za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel.12Keď sa všetci najedli, rozkázal učeníkom: „Pozbierajte všetky zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13Nazbierali dvanásť košov zvyškov.14Ľudia si uvedomili, aký veľký zázrak Ježiš urobil, a vraveli: „To je akiste ten prorok, na ktorého už tak dlho čakáme!“15A chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ale Ježiš to postrehol a vytratil sa spomedzi nich. Vystúpil ešte vyššie na vrch do samoty.
Ježiš kráča po mori
16Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k jazeru. 17Tma zhustla, no Ježiš sa ešte vždy nevracal, a tak nastúpili do člna a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma. 18Onedlho sa strhol prudký vietor a more sa rozbúrilo. 19Keď sa vzdialili asi päť—šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k člnu. No keďže ho hneď nespoznali, veľmi sa preľakli. 20Ježiš ich však upokojil: „Nebojte sa, to som ja!“ 21Chceli, aby teda nastúpil do člna, a čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Ježiš je chlieb života
22Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedel, že sa učeníci odplavili do Kafarnauma bez neho na jedinom člne, ktorý mali. 23Na miesto, kde Ježiš nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady. 24Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do člnov, preplavili sa do Kafarnauma, a tam Ježiša naozaj našli.25Spytovali sa ho: „Majstre, ako si sa sem dostal?“ 26Ježiš namiesto odpovede povedal: „Ešte vždy nechápete pravý zmysel mojich činov. Hľadáte ma teraz preto, lebo som vás včera nasýtil, a nie preto, že veríte vo mňa. 27Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o duchovný pokrm, ktorým by ste sa živili pre večný život. Ponúkam vám ho, lebo ma tým poveril Boh, môj Otec.“28„A čo máme robiť, aby sme sa zapáčili Bohu?“ spytovali sa ho.29„Boh od vás žiada iba jedno,“ odpovedal im. „Verte v jeho Syna, ktorého poslal.“30„Ak máme uveriť, že si Bohom poslaný Mesiáš, musíš to dokázať zázrakmi,“ namietli niektorí. 31„Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo je napísané, že ich Mojžiš sýtil mannou — chlebom z neba.“32„Ten chlieb im nedával Mojžiš, ale môj Otec,“ odpovedal im Ježiš. „On vám teraz ponúka pravý chlieb z neba. 33A pravým chlebom je ten, ktorého poslal Boh z neba a dáva život svetu.“34„Pane,“ prosili ho ľudia, „dávaj nám tento chlieb stále!“35„Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude už nikdy trpieť hladom, a kto uverí vo mňa, nebude nikdy smädný,“ 36odpovedal im Ježiš a pokračoval: „Počuli ste moje slová, videli ste moje činy, a predsa mi neveríte. 37Každý, koho mi Boh dáva, prichádza ku mne a ja ho neodmietam. 38Lebo ja som prišiel z neba, aby som robil nie to, čo sám chcem, ale aby som plnil vôľu nebeského Otca. 39A ten si želá, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi zveril, ale aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu. 40Božia vôľa je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život. Ja ho vzkriesim v posledný deň.“41Židov pobúrilo, že sa prirovnal k chlebu prichádzajúcemu z neba.42„Ako to? Je to predsa Ježiš, Jozefov syn! Jeho rodičov veľmi dobre poznáme! A on sa opovažuje tvrdiť nám, že prichádza z neba?“ volali rozhorčene.43Ježiš im pokojne odpovedal: „Prečo sa pohoršujete? 44Nik nemôže ku mne prísť, ak ho Otec, ktorý ma poslal, nepritiahne. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu. 45Proroci predsa predpovedali, že Boh bude hovoriť ku každému človeku. Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Otca, ho naozaj videl.47Preto vám znova opakujem: Každý, kto mi uverí, získa večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli. 50Kto však okúsi skutočný nebeský chlieb — a tým som ja — nezomrie. 51Kto sa mnou sýti, bude žiť večne. Tým chlebom je moje telo a ja ho obetujem, aby svet mohol žiť.“52To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: „Ako si to predstavuje, môžeme azda jesť jeho telo?“53Ježiš im na to odpovedal: „Znova dôrazne opakujem: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate večný život. 54Iba ten, kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je váš pravý duchovný pokrm a moja krv pravý duchovný nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57Ja mu budem zdrojom života, ktorý pramení zo živého Otca. 58Ja som ten pravý chlieb z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli chlieb z neba.“ 59Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge.
Petrovo vyznanie
60Na týchto slovách sa mnohí z jeho doterajších prívržencov pohoršili a vraveli: „Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!“61Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: „To vás pohoršuje? 62A čo poviete, keď uvidíte, že ja, Syn človeka, sa vraciam hore, odkiaľ som prišiel? 63Iba Svätý Duch dáva život, telo samo nič neznamená. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život. 64Ale niektorí z vás neveria.“
Ježiš vedel totiž od začiatku, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí. 65A potom doložil: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, ak ho Otec ku mne nepritiahne.“66Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali. 67Tu sa Ježiš obrátil k dvanástim najbližším učeníkom a spýtal sa ich: „Aj vy ma chcete opustiť?“68Šimon Peter odpovedal za všetkých: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život. 69My sme uverili, aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“70Ježiš mu na to povedal: „Vás dvanástich som si sám vyvolil, a predsa aj v jednom z vás je diabol.“ 71Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, jedného z jeho dvanástich učeníkov, ktorý ho neskôr naozaj zradil.