1Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý.2Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: „Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili.“3Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu. 4Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý. 5Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel. 6Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku, 7ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste. 8Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych. 9Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych.10Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema.
Ježiš stretne Máriu Magdalénu
11Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky 12a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách.13„Prečo plačeš?“ spýtal sa jeden z nich.
„Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili,“ odpovedala.14Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš.15„Prečo plačeš?“ spýtal sa jej. „Koho hľadáš?“
Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: „Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem.“16„Mária!“ prihovoril sa jej Ježiš.
Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: „Rabbuni!“ To znamená „Majstre!“17„Nedotýkaj sa ma!“ upozornil ju. „Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu.“18Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: „Videla som Pána!“ A porozprávala im všetko, čo jej povedal.
Ježiš sa zjaví učeníkom
19V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 20Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána!21Ježiš im opäť povedal: „Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22Potom dýchol na nich a povedal: „Prijmite Svätého Ducha. 23Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú.“24Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo. 25Ostatní mu rozprávali: „Videli sme Pána!“ Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: „Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku.“26O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“27Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: „Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!“28„Môj Pán a môj Boh!“ vyznal pokorne Tomáš.29Ježiš mu na to odpovedal: „Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!“
Účel tejto knihy
30Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe. 31Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život.