2. kapitola
1 V galilejskej dedine Kána sa o tri dni nato konala svadba a bola tam Ježišova matka Mária. 2 Medzi svadobnými hosťami bol aj Ježiš a jeho učeníci. 3 Matka prišla oznámiť Ježišovi, že sa minulo víno. 4 „Nemôžem ti v tom pomôcť,“ povedal jej. „Ešte nenastal môj čas konať zázraky.“ 5 Ale jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám prikáže.“ 6 Na chodbe stálo šesť kamenných asi stolitrových nádob, ktoré sa používali na obradné umývanie. 7 Ježiš kázal obsluhujúcim, aby ich naplnili vodou. 8 Keď to urobili, vyzval ich: „Dajte z nich ochutnať starejšiemu.“ 9 Keď nič netušiaci starejší ochutnal vodu, ktorú Ježiš premenil na víno, dal si zavolať ženícha 10 a povedal mu: „To víno je vynikajúce. Zvyčajne sa najprv ponúka lepšie, a keď sa hostia napijú, potom prinesú horšie. Ale ty si odložil dobré víno až nakoniec.“ 11 V galilejskej Káne Ježiš prvý raz prejavil svoju božskú moc. A jeho učeníci v neho uverili. 12 Potom so svojou matkou, bratmi a učeníkmi strávil niekoľko dní v Kafarnaume. Chrám nie je tržnica
13 Blížili sa židovské veľkonočné sviatky, a tak sa Ježiš pobral do Jeruzalema. 14 Na nádvorí jeruzalemského chrámu našiel predavačov obetných býkov, oviec a holubov, i zmenárnikov, ako sedia za svojimi stolmi. 15 Uplietol si z povrazov bič a vyhnal z chrámového nádvoria predavačov aj dobytok, ovce aj holuby, zmenárnikom poprevracal stoly 16 a tým, čo predávali holuby, povedal: „Preč s tým! Z domu môjho Otca nerobte tržnicu.“ 17 V tej chvíli si učeníci spomenuli na starozákonné proroctvo: „Starostlivosť o Boží dom ma spaľuje.“ 18 „Akým právom si dovoľuješ takto konať?“ spytovali sa ho nahnevane židovskí vodcovia. „Ak máš poverenie od Boha, dokáž to nejakým zázrakom!“ 19 „Dobre,“ odpovedal im Ježiš, „zborte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“ 20 „Čo to vravíš?“ zvolali Židia. „Tento chrám sa budoval celých štyridsať rokov a ty by si ho chcel postaviť za tri dni?“ 21 Židia Ježišove slová nepochopili. Nehovoril totiž o chráme, ale o svojom vlastnom tele. 22 Aj učeníci tomu porozumeli až po jeho zmŕtvychvstaní a uverili aj Písmu, aj jeho slovu. 23 Cez veľkonočné sviatky vykonal Ježiš v Jeruzaleme viaceré zázraky, a tak mnohí uverili, že je naozaj Mesiáš. 24 Ježiš sa im však nezdôveroval, lebo dobre poznal ľudskú povahu, 25 a ani sa nepotreboval na nikoho spytovať. Vedel, čo sa v každom z nich skrýva.