1Po tejto modlitbe odišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do olivovej záhrady za potok Cedron. 2Zradca Judáš dobre poznal toto miesto, lebo Ježiš tam často so svojimi učeníkmi chodieval. 3Teraz sem viedol chrámovú stráž aj s oddielom rímskeho vojska. Boli ťažko ozbrojení a svietili si na cestu fakľami a lampášmi.4Ježiš vedel, čo sa má stať. Šiel im oproti a spýtal sa: „Koho hľadáte?“5„Ježiša z Nazareta,“ odpovedali mu.
„To som ja,“ odpovedal im.Judáš, jeho zradca, stál medzi vojakmi. 6Keď Ježiš hlasno a jasne povedal: „To som ja,“ mimovoľne cúvli a padli na zem.7„Koho hľadáte?“ spýtal sa ich znovu.
„Ježiša Nazaretského!“ zopakovali.8„Veď som vám už povedal, že som to ja,“ namietol Ježiš. „Ak hľadáte mňa, tak týchto nechajte odísť.“ 9Takto sa naplnili slová, ktoré Ježiš už predtým vyslovil vo svojej modlitbe: „Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi zveril.“10Tu Šimon Peter vytasil meč a odťal Malchusovi, jednému z veľkňazových sluhov, pravé ucho.11Ale Ježiš prikázal Petrovi: „Schovaj svoj meč. Mám sa azda vyhnúť utrpeniu, ktoré mi určil Otec?“12Vtedy sa rímski vojaci a židovská stráž vrhli na Ježiša a spútali ho. 13Odviedli ho najprv k Annášovi. Bol to svokor Kaifáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom. 14Tento Kaifáš poradil židovskej rade: „Je užitočnejšie, ak jeden človek umrie za celý národ.“
Peter v Kaifášovom paláci
15Peter nespustil Ježiša z dohľadu a šiel za ním aj s iným učeníkom. Ten bol veľkňazovým známym, a tak mu dovolili vstúpiť až na dvor paláca. 16Peter musel zostať vonku. Druhý učeník sa po chvíli vrátil a poprosil dievča, čo strážilo bránu, aby vpustilo Petra do Kaifášovho paláca. Tak sa aj Peter dostal dnu. 17No tu sa ho dievča spýtalo: „Nepatríš aj ty medzi učeníkov toho človeka?“
„Nie, nepatrím,“ rázne sa ohradil.18Bolo chladno, preto si strážcovia a vojaci rozložili oheň a hriali sa okolo neho. Aj Peter sa zamiešal medzi nich a zohrieval sa.19V paláci sa medzitým začal výsluch. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov i na to, čo učil.20„Moje učenie je všeobecne známe,“ odpovedal Ježiš. „Kázal som otvorene v synagógach a v chráme a každý to mohol počuť. Potajme som nič nehovoril. 21Prečo sa teda vypytuješ mňa? Spýtaj sa mojich poslucháčov, tí predsa vedia, čo som hovoril.“22„Ako sa to zhováraš s veľkňazom?“ oboril sa na Ježiša jeden zo strážcov a udrel ho.23„Ak som povedal niečo nesprávne, tak to dokáž!“ bránil sa Ježiš. „Ale ak som povedal pravdu, prečo ma biješ?“24Annáš potom poslal spútaného Ježiša ku Kaifášovi.25Ako sa Peter zohrieval pri ohni, ktosi sa ho spýtal: „Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?“
„Ja? Nie som,“ poprel to Peter.26Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho, ho obvinil: „Veď som ťa s ním videl v záhrade!“27Peter to znova poprel a vzápätí zakikiríkal kohút.
Ježiš pred Pilátom
28Zavčasu ráno odviedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho miestodržiteľa. Židovskí obžalobcovia nevstúpili do paláca, lebo by sa podľa židovských predpisov boli poškvrnili a nemohli by sa zúčastniť na veľkonočnej večeri. 29Preto Pilát, rímsky miestodržiteľ, vyšiel von a spýtal sa ich: „Z čoho obviňujete tohto človeka? Čo vykonal?“30„Keby nebol zločinec, neboli by sme ho k tebe doviedli!“31„Tak si ho odveďte a súďte podľa vlastných zákonov,“ nechcel mať s tým nič Pilát.
„Veď my nemáme právo nikoho popraviť!“ nechceli popustiť zo svojho Židia. 32Takto sa mali naplniť Ježišove slová, ktorými predpovedal, akým spôsobom zomrie.33Pilát sa vrátil do paláca, dal si Ježiša predvolať a spýtal sa ho: „Ty si kráľ Židov?“34„Zaujímaš sa o to sám od seba, alebo to chcú vedieť Židia?“ namietol Ježiš.35„Som ja azda Žid?“ nazlostil sa Pilát. „Tvoj vlastný národ a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čím si sa previnil?“36„Som kráľ, ale nejde mi o svetskú moc,“ odpovedal Ježiš. „Keby moje kráľovstvo bolo pozemské, moji poddaní by ma proti Židom ubránili. Ale moje kráľovstvo je iného druhu.“37„Tak predsa si kráľ,“ konštatoval Pilát.
„Sám to pripúšťaš,“ povedal Ježiš. „Narodil som sa preto, aby som priniesol svetu pravdu. A každý, kto miluje pravdu, ma poslúcha.“38„A čo je pravda?“ zvolal Pilát. Vrátil sa k Židom a vyhlásil: „Ja som na ňom nenašiel nijakú vinu. 39Ale ak ho vy pokladáte za zločinca, prepustím ho, ako je u vás na Veľkú noc zvykom. Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“40„Nie! Tohto nechceme! Prepusť Barabáša!“ kričali. Barabáš bol vzbúrenec.