1V predvečer sviatkov Veľkej noci Ježiš vedel, že nastal čas, aby opustil tento svet a odišiel k Otcovi. Tak veľmi miloval tých, ktorí sa k nemu priznávali, že im prejavoval lásku až do konca. 2Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi Iškariotskému, synovi Šimona, aby ho zradil, vstal Ježiš od stola, 3a hoci si bol vedomý, že mu Otec dal neobmedzenú moc a že od Boha prišiel a k nemu sa teraz vracia, 4odložil vrchný odev, vzal uterák a prepásal sa ním. 5Potom nalial vodu do umývadla a začal učeníkom umývať a utierať zaprášené nohy.6Keď prišiel rad na Petra, ten sa začal brániť: „Pane, ty mi predsa nebudeš umývať nohy!“7Ježiš mu odpovedal: „Teraz nechápeš, prečo to robím, ale raz to pochopíš.“8„Nikdy nedovolím, aby si mi umýval nohy!“ ďalej odporoval Peter.
„Ale ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel!“ odpovedal mu Ježiš.9„Tak mi umy nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ zvolal Peter.10„Kto sa vykúpal, je celý čistý,“ odpovedal mu Ježiš. „Stačí mu iba zmyť prach z nôh. Aj vy ste čistí, ale nie všetci!“ 11Ježiš totiž vedel, kto ho zradí. Preto povedal: „Nie všetci sú čistí.“12Keď umyl nohy poslednému, obliekol sa, vrátil sa k stolu a spýtal sa ich: „Pochopili ste, prečo som to urobil? 13Oslovujete ma Majstre a Pane. A je to správne. Naozaj som. 14Ak som vám teda ja, váš Majster a Pán, umyl nohy, aj vy ste povinní takto si navzájom slúžiť. 15Dal som vám príklad. Aj vy konajte podobne. 16Pamätajte vždy na to, že sluha nie je väčší ako pán. A vyslanec nie je dôležitejší ako ten, čo ho vyslal. 17Ak to viete, budete šťastní, keď tak budete konať.18To, čo som povedal, neplatí o vás všetkých. Ja viem, ktorých som si vyvolil. Ale má sa naplniť výrok Písma: Ten, ktorý jedáva so mnou chlieb, podloží mi nohu. 19Vravím vám to teraz, aby ste potom, keď sa to stane, uverili, že bola reč o mne.20A nezabudnite, že kto prijíma toho, koho pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý mňa poslal.“
„Jeden z vás ma zradí“
21Po týchto slovách zovrela Ježiša úzkosť a smutne zopakoval: „Áno, je to pravda, jeden z vás ma zradí.“ 22Učeníci sa bezradne pozerali jeden na druhého a usilovali sa uhádnuť, na koho asi myslí.23Po Ježišovom boku, opretý o jeho hruď, sedel učeník, ktorého mal Ježiš veľmi rád. 24Tomu dal Šimon Peter znamenie, aby sa spýtal, o kom to hovorí.25Naklonil sa teda bližšie k Ježišovi a spýtal sa ho: „Pane, kto je to?“26„Je to ten, pre ktorého namočím kúsok chleba a podám mu ho,“ povedal Ježiš.
Namočil chlieb a podal ho Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.27A hneď v tej chvíli vstúpil doňho satan. „Ponáhľaj sa, Judáš! Urob rýchlo, čo mieniš urobiť!“ pobádal ho Ježiš.28No nik za stolom nechápal, prečo mu to hovorí. 29Keďže Judáš mal spoločnú pokladnicu, niektorí sa domnievali, že ho posiela nakúpiť potraviny na sviatky, alebo dať niečo chudobným. 30Judáš si vzal chlieb a odišiel sám do noci.
Nové prikázanie lásky
31Keď Judáš odišiel, povedal Ježiš: „Teraz Boh ukáže, kto je Syn človeka, a tým sa zjaví aj Božia sláva. 32Syn človeka oslávi Boha, a potom aj Boh oslávi Syna človeka. Stane sa to veľmi skoro. 33Moji drahí, zostanem s vami už len veľmi krátko. Budete ma hľadať, ale márne. Ako som povedal Židom, takisto aj vám vravím: Tam, kam idem, nemôžete ísť so mnou.34No dávam vám nové prikázanie: Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval. 35Podľa úprimnej lásky pozná svet, že ste naozaj moji učeníci.“36Šimon Peter sa ho spýtal: „Pane, kam to chceš ísť?“
Ježiš mu odpovedal: „Tentoraz nemôžeš ísť so mnou, ale prídeš za mnou neskôr.“37„Ale prečo nemôžem ísť teraz s tebou?“ nevzdával sa Peter. „Veď som ochotný ísť s tebou aj na smrť.“38„Ísť so mnou aj na smrť?“ spýtal sa Ježiš. „Vravím ti, že ma tri razy zaprieš ešte skôr, ako ráno zakikiríka kohút.“