5. kapitola
1 Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal ich dary a obete za hriechy. 2 Keďže sám je človek so všetkými slabosťami, môže cítiť s tými, čo sú nechápaví a blúdia. 3 Preto je povinný prinášať obete nielen za hriechy ľudu, ale aj za seba. 4 Za veľkňaza sa nikto nemôže vymenovať sám. Touto úlohou ho poveruje Boh ako kedysi Árona. 5 Ani Kristus si neprisvojil čestnú hodnosť veľkňaza sám, poctil ho ňou ten, ktorý povedal: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.“ 6 A na inom mieste hovorí: „Naveky budeš kňazom, ako bol kedysi Melchizedech.“ 7 Ježiš za svojho pozemského života s bolestným utrpením a slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou. A Boh ho pre jeho pokoru počul. 8 A hoci bol Božím Synom, naučil sa poslušnosti v utrpení, ktoré podstúpil. 9 Tak dosiahol dokonalosť a všetkým, ktorí ho poslúchajú, stal sa Záchrancom a Vykupiteľom. 10 Boh sám ho ustanovil za veľkňaza, ako bol kedysi Melchizedech. Varovanie pred ochabnutím
11 O tom by sa dalo veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, lebo nie ste ochotní počúvať. 12 Po takom dlhom čase už by ste sami mohli byť učiteľmi, no opäť potrebujete, aby vás niekto učil duchovnej abecede. Potrebujete ešte mlieko, a nie výdatný pokrm. 13 A ten, čo znesie iba mlieko, je ako dieťa, a nechápe teda slovo o spravodlivosti: 14 Výdatný pokrm je pre vyspelých, pre tých, čo si cvičením vypestovali zmysly tak, že rozoznajú dobré od zlého.