9. kapitola
1 Myslím, že o tejto pomoci jeruzalemskému zboru som sa ani nemusel toľko rozpisovať. 2 Viem, že pre vás je to samozrejmé a v Macedónsku som hrdo vyhlasoval, že vy ste so zbierkou začali už vlani. Práve tá vaša horlivosť povzbudila mnohých z nich. 3 Teraz k vám posielam týchto bratov, aby som sa presvedčil, či som vás neprechválil. 4 Ako by sme potom vyzerali pred kresťanmi v Macedónsku, keby sa ukázalo, že som nemal pravdu? Musel by som sa prepadnúť od hanby — a vy tiež! 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť týchto bratov, aby zhromaždili všetky vaše príspevky ešte pred mojím príchodom, aby to potom nevyzeralo, že som ich prišiel vymáhať. 6 Pamätajte však: skúpa sejba — skromná žatva. Bohatú úrodu zožne ten, kto štedro seje. Požehnanie štedrosti
7 Každý nech dáva podľa toho, ako sa vo svojom srdci vopred rozhodol. Nikoho nenúťte, aby dal viac, ako sám chce. Boh nestojí o vynútené dary, ale miluje ochotného darcu. 8 Boh má moc požehnať vás takou mierou, že vždy budete mať dosť nielen pre seba, ale ešte vám zvýši, aby ste mohli pomôcť tým, čo to potrebujú, 9 ako sa hovorí v žalme: On rozsýpa štedro, chudobným dáva a jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 On, ktorý dáva roľníkovi chlieb i zrno, aby mohol zasiať, dá všetko potrebné na sejbu aj vám, aby ste zo žatvy mali čoraz viac pre seba i pre iných. 11 Vo všetkom budete obohacovaní, aby ste mohli byť veľkoryso štedrí. 12 A keď odovzdáme vaše dary tým, čo ich potrebujú, prebudíme v ich srdciach vďačnosť nielen voči vám, ale predovšetkým budú chváliť a velebiť Boha. 13 A to je veľmi dôležité. Budú ďakovať Bohu za to, že slovo milosti a záchrany našlo vo vás taký ohlas. 14 Budú sa za vás modliť a priľnú k vám vrelým bratským citom. 15 Vďaka Bohu za Pána Ježiša Krista — ten vzácny dar nad všetky dary!