4. kapitola
Dočasné utrpenie — večná sláva
1 Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril poslanie, preto neklesáme na mysli. 2 Svojich poslucháčov nezískavame pre kresťanstvo lacnými trikmi ani prekrucovaním Božieho slova. Hovoríme čistú pravdu, a preto nás prijme rád každý, kto skúma svoje svedomie pred Bohom. 3 Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby. 4 Zlo, ktoré ich ovláda, ich natoľko zaslepilo, že svetlo Božieho slova k nim neprenikne a nie sú schopní pochopiť zvesť o sláve Pána Ježiša Krista, v ktorom sa Pán Boh viditeľne stelesnil. 5 Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Krista Ježiša ako Pána. My sme iba služobníci, ktorí vám slúžia na jeho príkaz. 6 Veď ten istý Boh, ktorý povedal: „Nech je svetlo uprostred tmy,“ zažal svoje svetlo aj v nás, aby ľudia videli Božskú krásu, ktorá vyžaruje z Pána Ježiša Krista. 7 My sme iba krehké nádoby, do ktorých Pán Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z človeka, ale z Boha. 8 Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame. Niekedy sme zmätení a nevieme ako ďalej, ale nevzdávame sa. 9 Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, znovu vstaneme a ideme ďalej. 10 Utrpenie a smrť sa nám nevyhýbajú, ako sa nevyhli ani Pánu Ježišovi. 11 Dennodenne nám hrozí mučenícka smrť pre meno Pána Ježiša, ale práve v takej situácii sa v nás najzreteľnejšie prejavuje Ježišov život. 12 Naším údelom je zomierať, aby ste vy žili. 13 Pisateľ jedného zo žalmov vraví: „Hovorím, pretože dôverujem v Božiu moc.“ To isté môžeme povedať o sebe aj my. Poznali sme Božiu moc, preto sa nedáme ničím odradiť od hlásania Božieho posolstva. 14 Pán Boh vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša a nepochybujeme, že vzkriesi aj nás a že sa s vami u neho stretneme. 15 Veď všetko to robíme iba pre vás. Čím viac vás získame pre Krista, tým viac hlasov bude potom Boha oslavovať. 16 Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň. 17 Utrpenie, ktoré tu ešte teraz musíme znášať, dá sa vydržať a netrvá dlho. Zato radosť, ktorá nás očakáva, je väčšia, ako si vôbec môžeme predstaviť, ba je večná, bez konca. 18 Naša budúcnosť sa nedá vidieť a nahmatať, lebo všetko hmotné je pominuteľné. My staviame na základoch neviditeľných, iba tie sú trvalé.