8. kapitola
Mäso obetované modlám
1 Pýtali ste sa tiež, či kresťan smie jesť mäso zo zvierat obetovaných pri pohanských obradoch. Sme zajedno v tom, že každý z nás má o Bohu a o jeho vôli nejaké poznanie. 2 To však často vedie len k domýšľavosti. Kto nehľadá nič iné, iba vedomosti, koná v podstate sebecky. 3 Láska však smeruje k inému človeku, buduje vzájomné vzťahy. 4 Čo sa týka mäsa zasväteného pohanským bohom, tu vieme, že Boh je len jeden a modly teda vôbec nič neznamenajú. 5 Ak sa im tiež hovorí „boh“ — a takých „bohov“ je mnoho — to nič nemení na veci. 6 My poznáme len jedného Boha, nášho Otca, od ktorého všetko pochádza a ktorému my všetci patríme. A máme len jedného Pána: Ježiša Krista, ktorý dal život všetkému — aj nám. 7 Nie všetci však dospeli k tomuto poznaniu. Niektorí ešte len nedávno sami uctievali modly, a preto v tomto mäse dosiaľ vidia náznak modloslužby. Svedomie, ovplyvňované pohanskou minulosťou, im potom robí výčitky. 8 Je pravda, že jedlo nám u Boha ceny nepridá, ani neuberie, nič ním nezískame, ani nestratíme. 9 Musíte však byť opatrní, aby váš slobodný postoj nepohoršil slabších vo viere. 10 Keď ťa totiž niekto vidí robiť niečo, čo pokladá za nesprávne, 11 môže ho tvoj príklad viesť k tomu, aby robil to isté — aj proti hlasu svojho svedomia! 12 A tak sa tvoje poznanie môže stať nešťastím pre tvojho slabšieho brata, za ktorého tiež Kristus umrel. Takto zbaviť bratov pokojného svedomia a vyvolávať v nich vnútorný rozpor je teda nielen neláskavé voči bratovi, ale urážlivé voči Kristovi. 13 Ak by teda moje jedlo malo byť príčinou bratovho pádu, radšej sa toho jedla zrieknem, aby som bratovi neublížil.