2. kapitola
Božia a ľudská múdrosť
1 Bratia, keď som vám hlásal posolstvo o Kristovi, tiež som neprišiel s nejakými osobitne vybrúsenými prednáškami alebo ktovieakými učenými výkladmi. 2 Rozhodol som sa totiž, že kým budem u vás, nechcem o ničom inom hovoriť, iba o Kristovi a jeho smrti na kríži. 3 Často sa mi triasol hlas, musel som prekonávať slabosť a všelijaké obavy. 4 A ak vás napokon niečo predsa presvedčilo, tak to nebola moja učenosť alebo výrečnosť, ale moc Božieho Ducha. 5 A to je dobre, lebo vaša viera sa nemá zakladať na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 Je pochopiteľné, že pokročilejším kresťanom predkladáme aj náročnejšie učenie. Akiste to nie sú poznatky prírodných alebo spoločenských vied, ale pravdy pochádzajúce z Boha. 7 Boh nám ich pripravil už pred vekmi, aby nás doviedli až k jeho sláve. 8 Nikto z tých, čo vládnu svetu, nemal o nich tušenie. Inak by neboli Krista ukrižovali. 9 My hlásame, ako hovorí Písmo, „čo ľudské oko nikdy nevidelo, ani ucho nepočulo, čo človeku ani vo sne nenapadlo, to ponúka Boh tým, čo ho milujú.“ 10 Nám to Boh odhalil svojím Duchom, lebo iba on má preskúmané hlbiny božských právd. 11 Ako vnútro človeka je prístupné len vlastnému vedomiu každého jednotlivca, tak aj Božie myslenie je známe len Božiemu Duchu. 12 My sme však neprijali ducha sveta! Prijali sme Svätého Ducha, aby sme vedeli, čo všetko nám Boh daroval. 13 Nerozprávame o tom slovami ľudskej múdrosti, ale hovoríme tak, ako nás vyučuje Boží Duch. Duchovné veci vysvetľujeme duchovne. 14 Človeku sú však pravdy Božieho Ducha proti mysli. Zdajú sa mu nerozumné a nepochopiteľné, pretože pochopiť sa dajú len s pomocou Ducha. 15 Kto je však preniknutý Božím Duchom, vie ku všetkému zaujať jasný postoj a nemusí brať ohľad, čo na to povedia ľudia, 16 veď nikto z nich nestojí vo svojom poznaní nad Bohom. Naše myšlienky však vychádzajú z rovnakého prameňa ako myšlienky Kristove.