14. kapitola
Cudzie jazyky v kresťanskom spoločenstve
1 Nech je teda u vás láska na prvom mieste. O duchovné dary sa tiež usilujte, ale predovšetkým o schopnosť zvestovať Božie slovo. 2 Keď niekto hovorí neznámym jazykom, hovorí síce Bohu, ale ľudia z toho nič nemajú, lebo mu nerozumejú. 3 Ak však niekto prehovorí zrozumiteľne, poslucháči ho pochopia a také slová im pomáhajú, povzbudzujú ich a naprávajú. 4 Neznámy jazyk má význam len pre toho, kto ním hovorí, kým zvestovanie Božej vôle buduje kresťanské spoločenstvo. 5 Prajem si, aby ste všetci hovorili inými jazykmi, ale dávam prednosť tomu, aby ste posolstvo prinášali zrozumiteľne. Veď cirkev má úžitok len z toho, čomu môže každý rozumieť. 6 Povedzte sami: na čo by vám bolo, keby som hovoril jazykmi pre vás nezrozumiteľnými, a nikto by nevyložil, v čom je poučenie, aký Boží odkaz vám tlmočím. 7 Pozrite sa na hudobný nástroj — povedzme na flautu alebo citaru. Keby nevydávali rozdielne zvuky, ako sa pozná, čo sa hrá? 8 Alebo trúbku: ak zatrúbi nezreteľne, kto v tom rozozná signál do boja? 9 Takisto aj vaša reč: ak nie je zrozumiteľná, nikomu nič nedá. Hovoríte do vetra. 10 Na svete sa hovorí stovkami rôznych rečí, a kto ich pozná, dohovorí sa nimi. 11 Ale ak sa mi niekto prihovára rečou, ktorú nepoznám, zostaneme navzájom cudzincami. 12 Viem, že túžite po duchovných daroch. Usilujte sa teda vyniknúť hlavne v tom, čo pomáha budovať cirkev. 13 Preto radím tomu, kto hovorí neznámym jazykom: modli sa, aby si vedel aj vyložiť, čo hovoríš. 14 Keď totiž niekto hovorí takým jazykom, jeho duch sa modlí bez účasti rozumu. 15 Nuž čo robiť? Budem sa modliť duchom aj mysľou, budem spievať „duchom“, ale aj „mysľou.“ 16 Ako by mohol obyčajný človek pripojiť svoje amen k modlitbe, keby nevedel, čo si hovoril? 17 Áno, ty krásne ďakuješ, ale iný z toho nič nemá. 18 Som vďačný Bohu, že hovorím jazykmi väčšmi než ktokoľvek z vás, 19 ale v zhromaždení poviem radšej päť zrozumiteľných viet ako tisíce nezrozumiteľných. 20 Bratia, nebuďte detinskí. Nech je vám zlo cudzie ako bábätkám, ale inak myslite ako dospelí ľudia. 21 V starozákonnom proroctve hovorí Boh: „Pošlem k nim cudzincov, aby hovorili k nim cudzím jazykom, ale ani tých nebudú počúvať.“ 22 Nezrozumiteľný jazyk sotva niekoho privedie k viere; je znamením pre neveriacich, ale proroctvo z Božieho poverenia je poučením a povzbudením pre veriacich. 23 Predstavte si, že sa zhromaždíte, každý z vás bude hovoriť iným jazykom a teraz medzi vás príde nezasvätený alebo neveriaci človek. Nepovie, že ste sa asi pomiatli? 24 No keď všetci budete tlmočiť Božiu pravdu zrozumiteľnou rečou, tak to, čo náhodný hosť počuje, zasiahne jeho svedomie. 25 Bude usvedčený a jeho najtajnejšie myšlienky odkryté, takže padne na kolená a vyzná, že medzi vami je určite Boh! Poriadok pri bohoslužbách
26 Čo povedať na záver? Keď sa zídete, jeden poslúži spevom, iný zjavením, ďalší posolstvom od Boha alebo svedectvom v cudzom jazyku, ďalší jeho výkladom. Pre všetkých tu platí jediné pravidlo: nech to, čo robia, slúži na osoh celej obci veriacich. 27 Ak sa hovorí cudzím jazykom, nech hovoria najviac dvaja alebo traja, ale jeden po druhom a zároveň nech to niekto vykladá. 28 Ak sa nenájde nikto, kto by bol schopný to urobiť, nech radšej mlčia, alebo hovoria s Bohom potichu, sami pre seba. 29 Tí, ktorí dostali zvláštne Božie posolstvo, nech tiež hovoria len dvaja alebo traja, ostatní nech o tom uvažujú. 30 Ak Boh odhalí niečo ďalšiemu z prítomných, kým druhý ešte hovorí, treba mu dať slovo. 31 Tak príde rad na všetkých, čo majú čo povedať, a všetci sa budú aj učiť, aj budú povzbudení. 32 Pamätajte, že kto hovorí z Božieho poverenia, vie aj prestať a čakať, kým znovu príde naňho rad. 33 Boh nemá rád zmätok a hluk, ale poriadok a pokoj. 34 Zatiaľ som sa nikde nestretol s tým, aby ženy zasahovali do priebehu kresťanských zhromaždení. Nech teda mlčia v zhromaždení aj u vás. Napokon im to ukladá aj zákon. 35 Ak niečomu nerozumejú, nech im to doma vysvetlí manžel, nepatrí sa však, aby si žiadali slovo na verejnosti. 36 Niekomu sa to možno nebude páčiť, ale nemyslite si, že práve vy v Korinte rozumiete všetkému najlepšie. Nie ste prví ani jediní, ktorí prijali Krista za svojho Pána. 37 A ak niekto u vás tvrdí, že má zvláštny dar počuť Boží hlas, alebo má iné schopnosti z Božieho Ducha, mal by tým skôr poznať, že to, čo vám hovorím, pochádza od Boha. 38 Kto to odmieta uznať, sám nemá nárok na uznanie. 39 Tak teda, milí bratia, proste Boha o to, aby ste mohli hlásať jeho pravdy. Nebráňte hovoriť cudzími jazykmi, 40 ale nech sa všetko deje v poriadku a slušnosti.