Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

28. kapitola

Na Malte

1 Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta.
2 Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou, a zachytila sa mu o ruku. 4 Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora. 5 Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili, že je bohom. 7 Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil. 8 Otec tohto Publia ležal práve v horúčke a červienke. Pavel vošiel k nemu, pomodlil sa a položiac ruky naňho, uzdravil ho. 9 Ako sa to stalo, prichádzali aj ostatní, ktorí boli na ostrove chorí, a uzdravoval ich. 10 Títo si nás preto aj veľmi ctili a pri našom odchode dali nám všetko potrebné.

Príchod do Ríma

11 Po troch mesiacoch plavili sme sa zase na alexandrijskej lodi, ktorá zimovala tam na ostrove a mala značku Blížencov.
12 Keď sme pristáli v Syrakúzach, zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a prišli do Regia; keď deň nato zavial južný vietor, došli sme na druhý deň do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zostali u nich sedem dní. Tak sme prišli do Ríma. 15 Odtiaľ až na námestie Apiovo a k Trom krčmám prišli nám naproti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.

Pavel v Ríme

16 Keď sme vošli do Ríma, stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky, Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil.
17 Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopustil proti ľudu ani proti otcovským obyčajom, predsa ako väzňa vydali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk; 18 tí ma vyšetrili a chceli prepustiť, pretože niet na mne viny, pre ktorú by som si zasluhoval smrť. 19 Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, ale nie (preto), aby som mal čo žalovať na svoj národ. 20 Preto som vás teda zvolal, aby som vás videl a pohovoril si s vami; lebo pre nádej Izraelovu nosím tieto reťaze. 21 A oni mu odpovedali: My sme ani list nedostali o tebe z Judska, ani nikto z bratov neprišiel a neoznámil nám, ani nerozprával o tebe nič zlé; 22 žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia! 23 Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vykladal, svedčil o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho Zákona a z Prorokov. 24 Niektorí uverili jeho rečiam, iní však neverili. 25 A keďže neboli jednomyseľní medzi sebou, rozišli sa, keď im Pavel povedal (toto) jedno slovo: Dobre povedal Duch Svätý vašim otcom ústami proroka Izaiáša 26 hovoriac: Choď k tomuto ľudu a povedz mu: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. 27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 28 Vedzte teda, že je k pohanom poslané toto spasenie Božie a oni budú počúvať. 29 Ako to povedal, Židia odišli, hádajúc sa medzi sebou. 30 Pavel zostal potom celé dva roky v najatom byte, prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu 31 a celkom smelo a bez prekážky kázal o kráľovstve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi.