Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

9. kapitola

Kajúca modlitba ľudu

1 Na dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraelci zhromaždili na pôst, oblečení do vrecoviny, posypaní zemou.
2 Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, a keď sa postavili, vyznávali sa zo svojich hriechov a z previnení svojich otcov. 3 Potom povstali zo svojich miest a štvrť dňa čítali z knihy zákona svojho Boha, Hospodina, štvrť dňa vyznávali a klaňali sa svojmu Bohu, Hospodinovi. 4 Potom sa Jéšúa, Bání, Kadmíél, Šebanjá, Bunní, Šérébja, Bání a Kenání postavili na stupienok pre levítov a hlasno volali k svojmu Bohu, Hospodinovi. 5 Levíti Jéšúa, Kadmiél, Bání, Chašabneja, Šérébja, Hódija, Šebanja, Petachja rozkázali: Vstaňte, dobrorečte svojmu Bohu, Hospodinovi od vekov až na veky; nech dobrorečia Jeho slávnemu menu, ktoré je velebnejšie nad všetko dobrorečenie i chválu: 6 Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá; nebesá nebies a ich všetky voje, zem i všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty to všetko udržuješ nažive, Tebe sa klaňajú i voje nebies. 7 Ty, Hospodine, si Boh, ktorý si vyvolil Abráma, vyviedol si ho z Chaldejského Úru a dal mu meno Abrahám. 8 Zistil si, že jeho srdce je Ti verné, a uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu krajinu Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Girgášijcov; splnil si svoje zasľúbenia, lebo si spravodlivý. 9 Videl si biedu našich otcov v Egypte a vyslyšal si ich volanie o pomoc pri Červenom mori. 10 Dal si znamenia a divy proti faraónovi a proti všetkým jeho sluhom i proti celému ľudu jeho krajiny, lebo si spoznal, že sa voči nim správajú spupne. Tým si si urobil meno, ako je zjavné podnes. 11 Rozdelil si pred nimi more a prešli po suchu uprostred mora; ale ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín ako kameň do veľkej vody. 12 Oblakovým stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť. 13 Zostúpil si vrch na Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správne nariadenia, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. 14 Oboznámil si ich so svojím svätým dňom odpočinku a dal si im prikázania, ustanovenia a zákony prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša. 15 Dal si im aj chlieb z nebies, keď trpeli hladom, aj vody si vyviedol zo skaly, keď mali smäd, a kázal si im vstúpiť do vlastníctva krajiny, ktorú si im so zdvihnutou rukou prisahal dať. 16 Ale oni, naši otcovia, boli spupní, zatvrdili sa a nepočúvali Tvoje príkazy. 17 Nechceli poslúchať, nepamätali na Tvoje divné skutky, ktoré si konal s nimi, ale zatvrdili sa, vzali si do hlavy vrátiť sa do svojho otroctva v Egypte. Ale Ty si Boh odpúšťania, milostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci a bohatý v milosti, preto si ich neopustil. 18 Hoci si urobili aj liatu modlu zlatého teľaťa a povedali: Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta! a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania, 19 Ty si ich vo svojom prehojnom milosrdenstve neopustil na púšti. Vo dne neodstúpil od nich oblak, aby ich viedol cestou, a ohnivý stĺp im v noci neprestal svietiť na cestu, ktorou mali ísť. 20 Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd. 21 Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti; nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali, ani nohy im nenapuchli. 22 Dal si im kráľovstvá a národy, rozdelil si im každý kút, a oni zabrali krajinu Síchónovu, krajinu chešbónskeho kráľa i krajinu bášánskeho kráľa Óga. 23 Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a vyviedol si ich do krajiny, o ktorej si zasľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva. 24 Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu a Ty si pred nimi pokoril obyvateľov krajiny, Kanaáncov, vydal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby naložili s nimi podľa svojej vôle. 25 Zabrali opevnené mestá a žírnu pôdu, vzali do vlastníctva domy naplnené všetkým dobrým, vykopané studne, vinice, olivové sady, mnoho ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa, stučneli a s rozkošou požívali Tvoje veľké dobrodenia. 26 Ale sa spriečili a vzbúrili proti Tebe, zavrhli Tvoj zákon, povraždili Tvojich prorokov, ktorí ich preto napomínali, aby ich priviedli späť k Tebe. Dopúšťali sa veľkého rúhania. 27 Vtedy si ich vydal protivníkom do rúk, a tí ich sužovali. Ale vo chvíli súženia volali k Tebe o pomoc, a Ty si ich vyslýchal z nebies. Podľa svojho veľkého milosrdenstva si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk protivníkov. 28 Akonáhle však mali pokoj, opäť činili zlé pred Tebou. Keď si ich prepustil do rúk ich nepriateľov, a tí ich prenasledovali, opäť volali k Tebe; Ty si ich podľa svojho milosrdenstva vyslýchal z neba a mnohokrát vyslobodil. 29 Napomínal si ich, aby sa vrátili k Tvoj mu zákonu, ale oni boli spupní, nepočúvali Tvoje prikázania a hrešili proti Tvojim nariadeniam, plnením ktorých človek môže žiť. No oni sa vzdorovito obrátili chrbtom, zatvrdili sa a neposlúchali. 30 Ty si napriek tomu bol po mnoho rokov trpezlivý; prostredníctvom prorokov si ich napomínal svojím Duchom. Keď však neposlúchali, vydal si ich napospas národom krajín. 31 Ale pre svoje hojné milosrdenstvo neskoncoval si s nimi, neopustil si ich, lebo Ty si ľútostivý a milosrdný Boh. 32 Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, prorokov, našich otcov a všetok Tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až podnes. 33 Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo Ty si verne konal, ale my sme si bezbožne počínali. 34 Ani naši králi, kniežatá, kňazi, ani naši otcovia neplnili Tvoj zákon, nedbali na Tvoje príkazy a na Tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval. 35 Vo svojom kráľovstve napriek mnohým Tvojim dobrodeniam, ktoré si im poskytoval, a v rozľahlej žírnej krajine, ktorú si im dal, Ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých činov. 36 Hľa, my sme dnes otrokmi; otrokmi sme práve v krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobroty. 37 Jej hojné úrody patria kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy; tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami i nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení.