Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

4. kapitola

1 Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. 2 Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; 5 a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. 8 Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. 11 Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Ježiš Veľkňaz, ale nie ľudský

14 Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania.
15 Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. 16 Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.