2. kapitola

1 Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. 2 Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. 3 Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. 4 Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené.

Druhá správa o stvorení. O raji

Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo -
5 a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, 6 len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, 7 vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. 8 Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril. 9 Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. 10 Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená. 11 Meno jedného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato. 12 Zlato z onej krajiny je vzácne; tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam ónyx. 13 Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš. 14 Tretia rieka sa volá Chiddekela; tá tečie východne od Asýrie. Štvrtá rieka je Eufrat. 15 Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil.

Boží príkaz

16 Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť,
17 ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.

Stvorenie ženy

18 Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.
19 Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. 20 A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň. 21 Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom. 22 Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. 23 Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. 24 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. 25 Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.