Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

Zničenie Ninive

1 Pustošiteľ, ktorý všetko rozmetáva, vyšiel hore na tvoju tvár, ó, zem! Strážiť svoju pevnosť! Pozoruj na cestu, posilni bedrá, sober dovedna silu!
2 Lebo Hospodin navráti dôstojnosť Jakobovu jako dôstojnosť Izraelovu, pretože ich vyprázdnili lúpežníci a zkazili ich révy. 3 Štít jeho udatných je červený, silní mužovia sú odiati v šarláte, vozy v ohni ocele v deň jeho prípravy, a jedle pík sa mocne trasú. 4 Vozy šialene behajú po uliciach; s rachotom sa predbiehajú po námestiach; na pohľad sú jako fakle, lietajú ako blesky. 5 Spomenie si na svojich slávnych; budú klesať na svojich pochodoch, ponáhľať sa budú k jeho (mesta) múru, a útočný kryt je pripravený. 6 Brány od strany riek sú otvorené, a palác sa rozplýva. 7 Stojí! Dcéra Ninive bude odhalená, bude odvedená hore do zajatia, a jej dievky vedúc ju budú lkať ako holubice bijúc sa vo svoje prsia. 8 A Ninive bolo jako jazero, plné vôd, hneď od svojho začiatku. Ale ony utečú. Stojte! Postojte! budú volať; ale nebude toho, kto by sa ozrel. 9 Chvátajte striebro, chvátajte zlato, lebo veď nieto konca nahromadenému bohatstvu, sláve, pre všelijaké vzácne klenoty. 10 Prázdne a vyprázdnené, ba úplne spustošené bude Ninive. A srdce sa rozplynie; kolená budú trepotať; kŕčovitá bolesť bude po celých bedrách, a tváre všetkých zblednú. 11 Kde je peleš ľvov, to pastvisko pre ľvíčatá, kam chodieval lev a ľvica i mláďa ľva, a kde nebolo toho, kto by bol postrašil?! 12 Lev, ktorý trhajúc lovil pre potrebu svojich mláďat a dávil svojim ľviciam, naplňoval lúpežou svoje diery a svoje brlohy korisťou! 13 Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov; a popálim jeho vozy v dyme, tvoje ľvíčatá požerie meč, a vyplienim tvoju lúpež zo zeme, a nepočuje sa už viacej hlas tvojich poslov.